Pred dvomi rokmi o ňom vedeli len ľudia zo žánrovej scény. Medzičasom B-complex vyhral cenu nováčik roka a hráva po celom svete.
S výnimkou Čiech a v niekoľkých prípadoch možno Poľska sa popularita našich známych hudobníkov končí na hraničnom priechode. Ak by ste sa vybrali do Anglicka, do niektorého z klubov či na párty elektronickej tanečnej hudby, situácia by sa mohla zmeniť.
Možno by dokonca zaznelo meno B-complex, čo je pseudonym mladého Bratislavčana Matúša Lenického. Nedávno tento producent vyhral kategóriu nováčik roka na cenách Radio_Head Awards. Bol to paradox, pretože hudbu robí viac než desaťročie, vydáva v britskom vydavateľstve Hospital Records a hráva v Belgicku, Británii či v Nemecku.
Nadčasové disko
Naši autori sa na medzinárodnej scéne dokážu presadiť, zväčša však v žánrovej hudbe. Príkladom je Vladimír Godár a jeho album Mater, ktorý vyšiel pod prestížnou nemeckou značkou ECM.
"Nikdy som sa nikam nepchal. Ale chcel som mať solídne základy."
B– complex
Alebo B-complex, jedna z nastupujúcich hviezd drumandbassu. „Je to hudba, ktorej základy sú rýchle bicie a dôraz na basu," hovorí mladý producent. „V tom sa vie stretnúť veľmi veľa vecí: od džezu až po techno."
Drumandbass je v súčasnosti jedným z najpopulárnejších žánrov tanečnej hudby. Aj na Slovensku. „Myslím, že to je práve vďaka melódii. Niekedy je to celkom disko," priznáva hudobník, ktorý vyštudoval zvukovú skladbu na VŠMU. „Už v roku 1998 sa hovorilo, že drumandbass zomrel. Ale on sa vyvíja. Keď do dubstepu dáte priveľa džezu, zostane vám džez. No keď džez zahrniete do drumandbassu, zostane drumandbass. Pretože vo svojom tempe nemá konkurenciu."
Je to ako v NHL
Beautiful Lies. To je skladba, ktorá dostala mladého producenta do sveta. „Vydavateľstvá majú miesta na internete, kam sa dajú posielať skladby," vysvetľuje B-complex, ako funguje hľadanie nových hudobných talentov. Tiež to viackrát skúsil.
„Pôvodne som nemal žiadnu reakciu, potom sa však ozval Tony Colman alias London Elektricity práve z britského vydavateľstva Hospital Records, že idú robiť jednu kompiláciu."
V elektronickej hudbe nie sú až také dôležité albumy. Prestížny vydavateľ je však značka, záruka istej úrovne. A tiež pozvánka do sveta, pretože tu sa zarába najmä hraním na rôznych párty.
„Nikdy som sa nikam nepchal. Ale chcel som mať solídne základy," vysvetľuje, prečo úspech prišiel takmer po pätnástich rokoch práce s hudobnými programami. „Vnímam to, ako keď mladí neznámi chalani odídu za more hrať hokej a keď sa objavia v NHL, stanú sa známi."
V hokeji však na rozdiel od hudby nehrozí, že z roka na rok sa zmení chuť ľudí. Alebo trendy. „Ale to je asi ako podnikanie, vždy je nejaké riziko," priznáva B-complex. No kým niektorí „umelci" u nás rozprávajú o úspechu, on sa pripravuje na turné po Novom Zélande.
