Bolo to filmovou kamerou, alebo má Natalie Portman okrem hereckého talentu aj baletné bunky? A čo iné je z filmu Čierna labuť skutočné? Surová konkurencia primabalerín? Komplikovaná duša baletky? Tvrdá matka? Bolesť?
Hovorili sme s tromi skutočnými labuťami, teda predstaviteľkami najslávnejšej baletnej dvojroly z Labutieho jazera. Jednu z nich môžete vidieť v SND v apríli, pravda, ak už máte lístok, druhá mala svoju premiéru v tejto úlohe ešte pred jedenástimi rokmi, tretia už svoje baletné úlohy dohrala, ale možno o to lepšie dokáže zhodnotiť nefilmový život primabaleríny.
Oscarový film Čierna labuť si nenechala ujsť ani jedna z troch súčasných či bývalých primabalerín SND, ktoré sme navštívili. Jedna z nich – 24-ročná Krakovčanka Romina Kolodziej prežíva úlohu práve teraz. Vraj sa na ňu pripravila obdivuhodne rýchlo, upozorňuje Nora Gallovičová, ktorá vie, o čom hovorí, pretože dvojúlohu Odetty - Odílie tiež tancovala a dnes je baletnou majsterkou. Treťou sólistkou SND, ktorá si v tejto úlohe získavala rešpekt odborníkov od roku 2000, je Rumunka Cosmina Maria Zaharia.
O Natalii PortmanovejOcenenie hollywoodskej herečky za postavu primabaleríny sa všeobecne očakávalo. „Na práci s rukami bolo síce vidieť, že sa venuje inej profesii, ale podala obdivuhodný výkon,“ hovorí Gallovičová.
Z prísne odborného pohľadu mala vraj trochu prerušenú líniu rúk. „Bežný divák to však asi nerozozná,“ myslí si Romina Kolodziej, súčasná Odetta – Odília v SND. „Kamera ju vedela zobrať presne tak, aby vyzerala dobre. Keď sa u nás robil film Nebo, peklo... zem o baletke, kameraman vôbec netušil, ako sa točí balet,“ porovnáva zas Cosmina Maria Zaharia.
Informácie o tom, koľko Portman schudla pre postavu Niny a ako sa náročne na postavu pripravovala, dodávali herečke na zaujímavosti. Určite part zvládla len preto, že do svojich trinástich rokov balet študovala. Aj tak však v náročných scénach nemohla nebyť nahradená profesionálnymi baletkami. Mená jej náhradníčok - Sarah Laneovej a Uruguajčanky Marie Riccettovej, sólistiek American Ballet Theatre, sa však v médiách priveľmi nespomínali. Aj to svedčí o statuse, ktorý balet v spoločnosti má.
To, že sa vôbec natočil film o balete, vníma Zaharia veľmi pozitívne. „Konečne sa medializoval aj klasický balet. Naša generácia do divadla veľmi nechodí, moji priatelia sa boja, že klasickému baletu nebudú rozumieť,“ hovorí Zaharia. Gallovičová však tvrdí, že aj bežný divák vie odčítať emocionálny a herecký náboj, a na potlesku sa to objaví.
O Odette - OdíliiDvojrola Odetty - Odílie je jednou z najťažších rolí klasického baletného repertoáru. Na sólistky kladie vysoké technické, ale aj estetické nároky. „Baletka stvárňujúca labutiu princeznú by mala byť veľmi proporčná, vzrastom skôr vysoká, mala by mať dlhé paže, vysoký krk, mäkký ohybný chrbát, aby mohla vytvoriť špecifický labutí charakter. Táto rola je totiž výnimočná prácou rúk a chrbta, ktorý sa pri nej dostáva do extrémnych polôh,“ vysvetľuje Gallovičová. „Je to ťažká rola. Po druhom dejstve si už necítite nohy, celé je to postavené na ľavej nohe, dotancovať tretie dejstvo už môžete len zotrvačnosťou,“ hovorí Cosmina Maria Zaharia. Technické zvládnutie tejto roly však považuje za nevyhnutnú podmienku. „Keď to nevieš zvládnuť dokonale, radšej do toho nechoď. To je, akoby sa herec nedoučil text,“ dodáva.
LABUTIE JAZEROFakty o predstavení
Najznámejší balet Piotra Iľjiča Čajkovského. Premiéru mal v roku 1877, jeho choreografie sa v prvých rokoch veľmi menili, dnes sa najčastejšie uvádza v choreografii Mariusa Petipu a Leva I. Ivanova.
Ústredným konfliktom Labutieho jazera je boj medzi bielou a čiernou labuťou o princa Siegfrieda. Odetta je princezná, ktorú do podoby labute zaklial čarodejník Rotbart. Môže ju zachrániť len čistá láska. Princ, ktorý si ju všimne na jazere, jej ju prisahá, čarodejník však naňho nastraží pascu. Do jeho paláca privádza svoju dcéru Odíliu, ktorá sa úplne podobá na Odettu. Zmätený princ aj jej prisľúbi lásku, čím odsudzuje Odettu na zotrvanie v začarovaní.
Balet sa inscenuje s viacerými variantmi záveru. Vo verzii, ktorá sa najviac hrá v Rusku a vo východnej Európe, zvíťazí úprimná láska a pomôže rozbiť kliatbu Rotbarta. V niektorých verziách sa zas princ s Odettou spoločne utopia v jazere, v amerických inscenáciách Odetta zvykne z nešťastnej lásky umrieť.
Doboví kritici sa pri hodnotení Čajkovského vrcholného diela neukázali ako priveľkí vizionári. „Labutie jazero sa nestane repertoárovým baletom a nikomu za ním nebude ľúto,“ napísali v Peterburské listy a v Ruských hudobných novinách dodali, že hudba je nudná, banálna a bezobsažná. Dnes je hlavný hudobný motív tohto klasického baletu notoricky známy.
Medzi najťažšie pasáže patrí tzv. fouetté v treťom dejstve, keď sa baletka musí otočiť 32-krát na špičke ľavej nohy. „Ak na konci tejto rotačnej sady netrafíte do vertikály, môžete aj spadnúť,“ hovorí Gallovičová. Odborníci v hľadisku zvyknú baletke otočky rátať.
Po šestnástej otočke padá podľa Kolodziejovej na baletky najväčšia kríza. „Je to o psychike. Treba na to ísť s rozumom a v tom momente si povedať, že ich máte pred sebou už ´iba´ šestnásť!“
V tejto úlohe u nás veľmi často vystupujú hosťujúce sólistky zo zahraničia. „Videla som ich veľa, ale nie každá bola pre mňa tá najúžasnejšia. Nedá sa pozerať len na techniku, pre mňa je dôležité, čo mi baletka odovzdá. Diváka nezaujíma, či baletka urobí päť, alebo šesť piruet, ale či cez ňu precíti príbeh,“ myslí si Kolodziej.
O bielej a čiernejHoci film prezentuje spojenie oboch úloh jednou interpretkou ako objavný prístup novej inscenácie, k riešeniu s dvoma interpretkami pristupujú divadlá len výnimočne, z prevádzkových dôvodov. „Väčšinou to takto nemá úspech,“ komentuje Zaharia.
Odetta a Odília sú charakterom maximálne odlišné postavy. Odetta je krehká, ľakavá, Odília flirtuje a zvádza, ale fyzicky sú si maximálne podobné a mala by ich teda prezentovať jedna tanečnica.
Centrálnou témou filmu je práve boj hrdinky so stvárnením postavy čiernej zvodkyne. Pre Zahariovú bolo, naopak, ťažšie zahrať jemnú Odettu. „Väčšinou je jednoduchšie robiť negatívne roly ako kladné, sú silnejšie, ľahšie sa v nich človek nájde. Všetky ženy vedia lepšie zahrať mrchu ako dobré dievča,“ smeje sa. Aj Romina Kolodziej tvrdí, že mala problém skôr so stvárnením krehkosti bielej labute a lepšie sa cítila ako čierna labuť. Pritom čierna labuť je technicky ťažšia. Práve v tejto časti je totiž aj povestné fouetté.
Vo filme je využitá americká verzia konca, kde Odetta z nešťastnej lásky k princovi zomiera. „Mne sa páči viac naša verzia s happyendom,“ hovorí Zaharia. Záver filmu však vníma metaforicky: „Po každom predstavení rola, ktorú týždne budujete, zomiera,“ dodáva Zaharia.
O bolestiRežisér Darren Aronofsky chcel pôvodne natočiť film o láske medzi baletkou a zápasníkom, kde by dal do kontrastu vysoké umenie s nízkym. Cítil veľmi dobre, že napriek vonkajškovému kontrastu mnohé spája – nielen skoré ukončenie kariéry, ale napríklad aj bolesť. Filmová Nina si dokonca sama fyzicky ubližovala. Gallovičovej sa zdá, že odhliadnuc od hororových prvkov film Čierna labuť zachytil veľmi presne predovšetkým dril, ktorý je s baletom spojený. „Hlavná postava často aj po skúškach drie sama v kútiku sály. To je úplná pravda,“ hovorí.
Medzi tanečníkmi sa hovorí, že keď necvičíš jeden deň, cítiš to ty sám, keď dva, cíti to aj baletný majster, keď tri, vidí to už aj publikum. „Máte na nohách pľuzgiere, ale musíte si na ne dať špičky, tváriť sa, že to nebolí a že je to super. Niekedy je to úplný masochizmus,“ hovorí Zaharia. Pamätá si aj procesy samomučenia, keď si ako deti „lámali“ priehlavky, aby ich mali silnejšie. Raz sa jej za noc zapálila noha, ale Luskáčika musela odtancovať, lebo divadlo nemalo za ňu náhradu. „Nemôžete poslať 800 detí domov s tým, že vás bolia nohy,“ hovorí Zaharia.
Kolodziej však pripomína, že keď baletka vyjde na javisko, na bolesť zabudne. „Celé čaro baletu je v tom, že musím prejsť bolesťou a kráčať s ľahkosťou. My neklameme, len vás prenášame do rozprávky,“ vysvetľuje nadšene.
O závistiKonkurencia je neodmysliteľnou súčasťou divadelného života. Hlavnú postavu filmu Čierna labuť neustále prenasleduje reálna aj imaginárna rivalka Lily, ktorú stvárnila Mila Kunis.
Podľa Gallovičovej môžu byť vzťahy medzi baletkami priateľské aj doslova nevraživé. Niektorí sólisti sa nekamarátia s nikým, iní sú obľúbenejší, závisí to aj od charakteru človeka a jeho inteligencie. „Tanečník je odkázaný na názor druhých - šéfov, divákov, preto medzi nimi vždy panuje neistota. Je to ako poker, vyjde to, nevyjde?“ opisuje Zaharia.
Na vyvesenie obsadenia sa v divadle vždy netrpezlivo čaká, tak ako to bolo aj vo filme. Závisť kolegýň môže vyvolávať u tanečníčky aj psychické traumy. „Musíte to vedieť izolovať, aby ste dokázali ísť ďalej,“ dodáva Gallovičová.
Zaharia sa stretla s podrazom ešte na strednej škole, keď jej priateľka, ktorá sa v súťaži umiestnila horšie, pri galavečere prerezala šnúrky na špičkách. Počula aj o prípade, keď tanečníci naliali olej na baletizol, baletka skutočne spadla a jej zranenie si vyžiadalo operáciu. „Divák vidí iba to pekné, čo je na javisku. To ostatné zostáva medzi nami,“ priznáva.
Ak aj vznikne medzi baletkami nejaké priateľstvo, väčšinou skôr či neskôr jedna druhú podrazí. „Keby ste dali jednej zboristke rolu a druhej nie, neviem, či by im ich kamarátstvo vydržalo.“ Zaharia povrchnými priateľstvami v divadle trpela a väčšinou si hľadala priateľky mimo neho.
Najmladšia Kolodziej sa na nezdravú súťaživosť medzi baletkami nesťažuje. „V niektorých divadlách to existuje, ale sama som sa s tým nestretla. Javisko je iný svet, divadlo je o spolupráci, nikoho nezaujímajú vzťahy medzi baletkami,“ myslí si.
O dominantnej matkeS baletom musia deti začínať už od raného detstva, keď je pomoc rodičov nenahraditeľná. Stáva sa však, že poniektoré mamičky „tancujú“ spolu so svojimi deťmi ešte aj v dospelosti. Na nezdravom vzťahu medzi matkou a dcérou bol založený aj konflikt filmu.
Aj Zaharia zažila niektoré podobné scény so svojou mamou, ktorá je z hudobnej brandže a mala tendenciu stále ju kritizovať. „Raz som jej po premiére povedala: Dnes nechcem od teba počuť nič zlé. Nemyslela som to v zlom, ale chýbala mi od nej pochvala,“ hovorí. So smiechom si spomína, ako ju raz, keď už mala 25 rokov, prišla mama pozrieť do Mníchova. Počas recepcie sa išla opýtať šéfa baletu, ako je spokojný s jej dcérou. „Myslela som, že odpadnem, strašne som sa hanbila,“ spomína.
Gallovičová pridáva zas príbeh, ktorý sa v Národnom dlho tradoval. Jedna zo sólistiek počas predstavenia odpadla. Muselo sa prerušiť prestavenie a volali lekára. Baletkina mamička, ktorá bola ako vždy v hľadisku, však okamžite priskočila do zákulisia a vyhlásila, že keď si jej dcéra dá jabĺčko, postaví sa na nohy. A dcéra skutočne vstala a odtancovala to najťažšie pas de deux.
O odchodeOsudom tých najväčších tanečníkov, ktorí žijú iba divadlom, je samota. „Mám kolegov, ktorým sa darí, ale sú stále v robote, nemajú nikoho. Rozmýšľam, či im to za to stojí,“ uvažuje Zaharia.
To najväčšie osamotenie však nastáva v momente odchodu zo scény. Winona Ryder stelesňuje vo filme balerínu Beth, ktorá je po nehode v nemocnici zasypaná kvetmi, akoby už bola nebohá.
Nora Gallovičová prestala tancovať veľmi skoro, vo svojich 31 rokoch. Po skončení kariéry vraj cítila obrovské prázdno. „Akoby som bola živou mŕtvolou,“ dodáva. Trvalo jej skoro desať rokov, kým sa plne pretransformovala do novej životnej roly - baletnej majsterky. Dnes sa jej už zdá, akoby nikdy ani netancovala.
Odlúčenie od scény prežíva dočasne i Zaharia, ktorá je na materskej a stará sa o syna. Balet jej chýba, menej už „to všetko“ okolo neho.
Keď sa však mala rozhodnúť medzi kariérou a výrazným obmedzením súkromného života, vybrala si rodinu. Po piatich sezónach v SND odišla totiž do Mníchova, kde sa možno mohla po rokoch prepracovať na výraznejšiu pozíciu. Práve v tomto divadle však zažila, ako sa správajú k baletke – zhodou okolností tiež rumunskej – ktorá po rokoch hviezdnej kariéry musela po úraze z javiska odísť. Osud bývalej primabaleríny sa jej zdal priveľmi krutý, a tak si sama radšej zvolila inú cestu.
Tri tanečníčky, ktoré tancovali Labutie jazero
Romina Kolodziej (1986)
FOTO - ALENA KLENKOVÁ
Študovala na Národnej baletnej škole v Gdansku u pedagogičky Lubov Bakharevyovej. V rokoch 2005 a 2006 bola členkou divadelnej triedy vo viedenskej Štátnej opere. Od roku 2006 je členkou Baletu SND. „Mala som aj iné ponuku, ale možno by som si tam nemohla zatancovať také roly, aké mám tu,“ hovorí. Do Bratislavy prišla s väčšou skupinkou tanečníkov, ale skoro všetci už zo SND odišli. Len koncom januára mala premiéru aj v Labuťom jazere, pričom na jej doštudovanie mala neuveriteľné dva týždne. „Nikdy som sa necítila ako labuť, myslela som si, že na to nemám, že nemám ani taký dlhý krk. Do samého konca som nebola presvedčená, že to zvládnem,“ priznáva Kolodziej a s úsmevom dodáva, že je workoholička. Snaží sa však zostať „normálnou“ a mať aj iné záujmy. Po skončení svojej kariéry by sa napríklad chcela venovať architektúre, ktorú dokonca začala aj študovať, ale popri tancovaní štúdium nezvládala. „Moja láska k baletu bola väčšia,“ priznáva. Odmalička vedela, že táto kariéra nie je o peniazoch. „Ak tancujete, musíte to robiť z lásky,“ dodáva.
Cosmina Maria Zaharia (1978)
FOTO - KATARÍNA MARENČINOVÁ
Vyrastala v rumunskom Iasi. „Za komunistov sa pozerala ruská televízia, kde dávali veľa baletu,“ hovorí. Jej mama spomína, že ako dieťa zvykla plakávať, že chce byť baletkou. Najprv cvičila na klavíri, no neskôr začala študovať balet v Bukurešti aj v Kyjeve. Rok pôsobila v modernom baletnom súbore v Pécsi. Po päťročnom účinkovaní na doskách Slovenského národného divadla v Bratislave odišla do súboru mníchovského Štátneho divadla. Po návrate tancovala v Bratislave sólové party ešte ďalších päť rokov, v súčasnosti je na materskej dovolenke.
Nora Gallovičová (1965)
FOTO - JANA NEMČOKOVÁ
Vyštudovala pedagogiku klasického tanca na VŠMU, kde nedávno získala i titul PhD. V rokoch 1984 -1997 tancovala ako sólistka, neskôr ako prvá sólistka Baletu SND. Svoju dcéru mala ako 23-ročná, do divadla sa však vrátila po niekoľkých mesiacoch. Nemohla totiž odolať možnosti pracovať na balete Giselle s Joaquinom Banegasom, prvým asistentom choreografky Alice Alonsovej z kubánskeho baletu. V rokoch 1997 - 2002 pracovala pre Bratislavské divadlo tanca, potom ako odborná asistentka na VŠMU a neskôr baletná majsterka Baletu SND.
(zu)
