Autori filmu Pouta dostali Českého leva za plnenie povinností. Tí, čo víťazili s rozprávkou Kuky se vrací, ďakovali za to, že sa mohli hrať.
Kým sa v sobotu večer skončilo odvzdávanie Českých levov, rozdalo sa niekoľko voľných vstupeniek do kina. Dostal ich pár anonymných hostí v hľadisku aj minister kultúry. Takže v krajine, kde zvyknú mať aj domáce filmy ohromnú návštevnosť, sa ešte stále dbá na to, aby ľudia chodili do kina.
A keďže je to bývalá socialistická krajina, filmári v nej zas majú úlohu, aby do kina nelákali len na bezstarostné komédie, ale tiež na filmy, vďaka ktorým by sa spoločnosť mohla vyrovnávať s tým, čo bolo.
Preukaz bez ceny
Mladý režisér Radim Špaček nestihol byť, našťastie, bývalým režimom nevhodne poznamenaný, ale vnímal ho a cítil aj nevyhnutnosť vrátiť sa k nemu. Nakrútil film Pouta, čo je dosť schematický a viac teoretický ako do hĺbky precítený príbeh z prostredia ŠtB. Svojím hlavným motívom a rozložením postáv výrazne pripomína nemecký film Životy tých druhých, ktorý pred pár rokmi získal cudzojazyčného Oscara.
Aj Pouta sa oň tento rok uchádzali. Nevyšlo im to, ale česká akadémia ho vyhlásila za film roka a leva mu dala aj za réžiu, scenár, kameru a filmový eštebák Ondřej Malý sa stal najlepším hercom.
Komédia Ondřeja Trojana Občiansky preukaz v podstate splnila rovnakú úlohu. Veselo, živo a tiež dosť schematicky vyrozprávala šialenosti, absurdity a krutosti, ktoré kedysi zažívali dorastenci socialistickej vlasti a ich rodiny, ale od akadémie žiadnu cenu nedostala. A podobne skončil aj film Alice Nellis Mamas & Papas, čo je vlastne niekoľko intímnych drám v jednom. Rozdiel je len v jednom levovi, pre najlepšiu herečku. Zuzana Bydžovská hrala gynekologičku, ktorá príde o svoju dcérku, a bola z toho síce smutná, ale veľmi pekná a citlivo zahraná úloha.
Vďaka za risk
Všetky filmy nominované v hlavnej kategórii už boli v našich kinách, akurát akčnej bábkovej rozprávke Kuky se vrací hrozilo, že sa k nám nedostane, lebo veľmi rýchlo po českej premiére sa už začala predávať na DVD. Neraz sa objavil názor, že je to len taký filmový úlet. No nie je, film je o priateľstve, zodpovednosti a cti, čo je vážna vec, aj keď v zásade určená pre deti.
V počte levov je to druhý najúspešnejší film roka 2010, ale víťazil skôr v technických kategóriách. Strihač Alois Fišárek a trio zvukárov ďakovali režisérovi Janovi Svěrákovi, že sa mohli pri práci hrať, a slovenský autor hudby Michal Novinski spomenul jeho odvahu: „Riskoval, keď si vybral mladého skladateľa, aby zhudobnil film, s ktorým sa toľko natrápil.“
Kukyho kúzlo plynie z rozprávačského talentu a zmyslu pre češtinu, ktorú Jan Svěrák nesporne zdedil po svojom otcovi. Hoci ich akadémia za tento film neocenila, Zdeněk Svěrák má čestného leva za mimoriadny prínos českej kinematografii. Dostal ho ako bonus k doživotnej permanentke do pražského kina.
Bežia za ním
Zdeněk Svěrák dostal Českého leva za mimoriadny prínos českej kinematografii.
Zatiaľ poslednou postavou Zděnka Svěráka je kapitán von Hergott, ťažko identifikovateľná lesná bytosť z filmu Kuky se vrací. Veľmi sa bojí, že mu niekto naruší krehkú duševnú rovnováhu, ktorú v starobe nadobudol. Úplne vylučuje, že by ešte niekedy mohol komusi dávať pusu na dobrú noc, rozhodne nepotrebuje, aby to potom motýle rozširovali po okolí – a, samozrejme, že sa napriek tomu s Kukym zblíži.
Svěrák dostal Českého leva za mimoriadny prínos kinematografii, čo zahŕňa jeho zvláštne herectvo-neherectvo, tvorbu pre deti, písanie scenárov k vynikajúcim komédiám a oscarovému Koljovi a neunaviteľné rozvíjanie odkazu neuznaného génia Járu Cimrmana. „Ak som niečím českej kinematografii prispel, tak to bude zrejme humor, a ten sme tvorili spolu s Ladislavom Smoljakom,“ vravel Svěrák. „Bohužiaľ, nedopatrením osudu tu on dnes nie je.“
O veľkom kamarátstve, spoločnej práci a aj sporoch so Smoljakom rozprával vo filme Tatínek, ktorý o ňom nakrútil syn Jan. Tam asi najviac prezradil svoju citlivosť, a s úsmevom vravel, že na zájazdy už so sebou nosí celú lekárničku, kde sú aj „lieky proti smrti“.
Pre SME raz Jan Svěrák povedal, že keď spolu s otcom chodia po meste, často počujú, ako za nimi kričia mladé dievčatá: Pán Svěrák, pán Svěrák! „Zastavím sa, obzriem sa a vidím, že bežia za ním!“
Kristína Kúdelová
