Literárne postavy kňazov sú pre prozaikov lákavé a neuchopiteľné súčasne. Sú literárne príťažliví, keď prekračujú hranice svojho poslania alebo ich ničí nedovolená láska a pochybnosti vo viere.
Bernanosov farár z Denníka vidieckeho farára je chudobný a chorý, zraniteľná existencia v nespravodlivom svete. Páter v Greenovom románe Moc a sláva je alkoholik, zbabelec a paradoxne i hrdina. Ďalší svetoznámi pátri (knižní i filmoví) ako amatérski detektívi odhaľujú vrahov. V českom kontexte je tým „správnym“ kňazom-rebelom priamo jeden z literátov - Jakub Deml so Zabudnutým svetlom.
Otec David Anderton z románu škótskeho prozaika Andrewa O'Hagana Buď se mnou (Kniha Zlín, preklad Alena Chejnová) práve začína svoju pastoračnú misiu v malom škótskom meste. Prostredie je súčasné, cez spomienky otca Davida však presvitá minulosť, čo hýrila ideálmi.
Byť mimo reality je lepšie
Spomína na vychytenú strednú školu v benediktínskom opátstve („podľa vzoru mníchov sme boli presvedčení, že byť trochu mimo reality je lepšie, než sa ňou nechať pohltiť“), študentské časy v Oxforde, prípravu na kňazstvo v rímskom seminári a revolučné šesťdesiate roky.
Súčasnosť je neprívetivá vo všetkých ohľadoch. Pôvodom Angličan denne pociťuje nepriateľstvo nacionalistických Škótov. V meste sa objavuje import konfesionálnych konfliktov zo Severného Írska. Deti v škole sú tupé a agresívne, ich rodičia žijú zo sociálnych dávok. David je milovníkom Chopina, dobrého vína a jedla. So svojím kultivovaným prízvukom je nezrozumiteľný pre miestnych prívržencov rezignácie, bezduchých tradícií a „svojho“ futbalového klubu.
Mladí ho znechucujú, ale súčasne hecujú dravosťou a nezávislosťou. S partiou drzých tínedžerov sa zbližuje. A s jedným z nich až veľmi...
Škandalózna zápletka nie je stredobodom románu. Prichádza až v polovici, hoci marketing by v dnešnom ošiali z pedofílie kňazov prikazoval umiestniť Davidov poklesok hneď na úvod a na všetky možné prebaly a obaly knihy.
Hagan nechcel napísať temný román o zneužívaní. Otec David je sympatický muž, ktorý v sebe nechá znieť pichľavé otázky o vlastnej zrelosti a zmysle jeho doterajšej existencie. Pri trestnom procese vedenom pre jeho zlyhanie odmieta pokrytectvo.
Zhasnutý sen o tolerancii
V osamelosti, ktorá nasleduje po skončení kariéry duchovného, pochopil, že „na svojej životnej púti sa zmierime s mnohými klamstvami, len aby sme sa vyhli tej jedinej skutočnej pravde, totiž našej túžbe po láske, bez ktorej nám nezostáva nič než hľadať útechu v celom šírom vesmíre.“
O'Haganov román nie je teda žiadnym podporným agitačným materiálom pre nepriateľov pedofílie v kňazských kruhoch. Tu máme do činenia s hlboko ľudským príbehom človeka, ktorý vo svojich (mierne špeciálnych) okolnostiach rieši podstatnú životnú voľbu medzi otvorením sa životu a zotrvaním v neláskavých falošných pózach.
Ústami otca Davida sa realizuje autorov zmysel pre príznačný ostrovný humor a sarkazmus. V spleti kňazových bonmotov sa, žiaľ, stráca vnútorný svet hrdinu.
Románová sonda do pomerov nábožensky i sociálne znetvoreného prostredia je krutá. Sen o tolerantnej spoločnosti zhasína pri obrazoch agresorov, ktorí vo farebných vetrovkách, ťukajúc esemesky, sú schopní podpaľovať a lynčovať.
O'Hagan je pomerne mladým autorom, píše glosy pre prvotriedne denníky a dokonca zastával aj post vyslanca dobrej vôle pre UNICEF. To všetko mu pomohlo k civilnej senzitívnosti, ktorá je z jeho štýlu zrejmá.
