Hudobný zážitok ukázal, ako márne sa snažíme otupiť pravdivostný nerv, ako sa klameme vytesňovaním zániku, manipulovaním výzoru či mediálnym imitovaním veselosti.
Richard Strauss skomponoval Smrť a premenu ako dvadsaťštyriročný, keď ho takmer skolila tuberkulóza. Na heroickú aj pokornú symfonickú báseň nezanevrel ani v agónii. Hymnický wagnerovský záver evokoval makabrózny morový stredovek, dekadentnú záľubu v morbídnosti aj nervóznu modernu v predvečer svetovej vojny.
Uvedenie Šostakovičovej trinástej symfónie dokazuje, že filharmónia zažíva dramaturgicky najsilnejšiu sezónu desaťročia.
Monumentálny Babij Jar si zochováva intímnosť a hlbokú autentickosť výpovede jednotlivca konfrontovaného s holokaustom aj s povojnovými sovietskymi klamstvami o ňom.
Jevtušenkova predloha rozzúrila súdruhov v Kremli a do nepríčetnosti by vyhecovala webových diskutérov, ale tí netušia, že existuje veľká ruská poézia dvadsiateho storočia. Občas to skrátka chce trocha umierania do života!
