Po prvej klapke sme si mohli v novinách prečítať, že predstaviteľ hlavného hrdinu Tomáš Maštalír sa „do Jojky vybral po viac ako trojročnom pôsobení v konkurenčnej markízackej Ordinácii v ružovej záhrade.
Od gynekológa, ktorý často na svet privádza nový život, sa však tentoraz presúva herec SND tam, kde sa už život skončil. A na pitevnom stole sa mu ocitnú vraj zaujímavé prípady.“ Skrátka, všetko – od opisu prostredia po porovnanie s doktorom Houseom – znelo dobre. Ale to, čo sa pred štyrmi týždňami zjavilo na obrazovke, má k ideálu riadne ďaleko.
Možno je to len subjektívny pocit, ale veľakrát som mal pri tom seriáli pocit, že som to už niekde videl. Napríklad Martina Mňahončáka. Ten hrá v seriáli policajného vyšetrovateľa Gorana. Fajn. Problém však je, že podobného vyšetrovateľa s podobnými vlastnosťami hral ešte minulú sezónu v úplne inom seriáli od spoločnosti DNA.
Napríklad Ludského vzťah s dcérou. Nebolo niečo veľmi podobné v seriáli Californication? Napríklad Ludského bitky. Musia byť naozaj v každej časti? Už druhá vyznela ako zbytočné opakovanie.
Napríklad Ludského kanceláriu s neodmysliteľnými skenmi mozgu a mikroskopom. Klišé ako hrom. Podobne ako Ludského šéf (Vladimír Kobielsky) či Ludského lásky. Ale pred takými tromi rokmi by to bolo skvelé.
