Film o lesbickej dvojici a jej deťoch je nakrútený tak, aby sa páčil širokému publiku.
Vo filme americkej režisérky Lisy Cholodenkovej Decká sú v pohode sú katalyzátorom akcie dospievajúce deti Joni a Laser, počaté umelým oplodnením, keď sa rozhodnú vypátrať a spoznať svojho biologického otca.
Rodáčka z Kalifornie, 47-ročná Lisa Cholodenko, strihačka, ktorá sa až v dospelosti rozhodla vyštudovať filmovú réžiu, žiačka Miloša Formana, sama žije v partnerstve s inou ženou a vďaka umelému oplodneniu má syna.
Témou homosexuality sa zaoberala aj vo svojich predchádzajúcich filmoch High Art (1998), Laurel Canyon (2002) a Dlhá cesta späť (2004). Decká sú v pohode, nezávislý film s rozpočtom 4 milióny dolárov, je zatiaľ jej divácky najústretovejšie, najjasnejšie a najoptimistickejšie dielo.
Typická rodinná záležitosť na rozmedzí komédie a drámy kladie dôraz na detailné charaktery hlavných postáv a necháva dostatok priestoru i pokoja na vytváranie atmosféry.
S nesporným pôvabom
Film je do značnej miery autobiografická záležitosť, a tak nečudo, že Annette Bening vzhľadom, mimikou i gestikuláciou pripomína samotnú autorku. Jej Nic je dominantná, rázna, autoritatívna, prísna, podchvíľou až zanovitá, neúprosná a tvrdá. Matka, ktorá je hlavou rodiny, preberá charakterové znaky i správanie, tradične pripisované mužom.
Jules Julianne Moorovej je ženská, citlivejšia, chápavejšia a možno aj komplikovanejšia, azda ani nie lesbička, ale skôr bisexuálka. Ich syna Lasera hrá presne a výstižne Josh Hutcherson a dcéru Joni s nesporným pôvabom 21-ročná Mia Wasikowska.
Kým sa film dostal do našich kín, stala sa hviezdou vďaka Burtonovej Alici v krajine zrakov. Ich biologického otca Paula stvárnil Mark Ruffalo takmer ako zhmotnený sen heterosexuálnych žien: chápavý, citlivý, rozumný, rázny, mužný. Narobí rozruch aj v lesbickej domácnosti.
Spĺňa cieľ
Film o partnerských problémoch, pomenovaný podľa pesničky skupiny The Who, by prirodzene fungoval i v „tradičnom" heterosexuálnom prostredí – ale sotva by sa mohol tešiť doma v USA z toľkých ocenení. Hoci sa zaoberá vážnymi témami, vyznieva úsmevne, veselo, optimisticky, sviežo a hravo. Nechýba mu nadhľad a sebairónia.
Snímka dokonale spĺňa cieľ páčiť sa mainstreamovému publiku. Napriek tomu ju väčšina neamerických recenzentov považuje za preceňovaný. Majú pravdu.
