Rozhliadam sa vôkol. Pri nohách sa mi motá mača. Po zelenom dvore pobehuje malý biely pes. Susedova sliepka naťahuje krk cez dieru v plote, za ktorým našla to najšťavnatejšie steblo mladej trávy. Okolité háje a lúky sú zaliate slnkom. Švitoria nad nimi vtáci. Starý dub ich chráni svojou majestátnosťou. Biele brezy volajú po prechádzke zeleným machom. Vŕba pri potoku ani nie je až taká smutná, ako stará. Veľa si pamätá. Vie, že po každej búrke raz vyjde slnko.
Nie, nepomýlil som si rubriku. Tieto obrazy, akoby práve zvesené z výstavy maliara Josefa Ladu, nakreslila svojím hlasom a gitarovou virtuozitou česká folková speváčka Dagmar Voňková na pondelkovom koncerte v Bratislave. A touto hudbou aj pokrstila nové CD slovenského folkového dua Romanika.
O Dagmar sa traduje, že už mnoho gitaristov chcelo zahodiť svoj nástroj po jej vystúpení. Tentoraz urobila zo svojho sladkého dreva nádherný pestrofarebný štetec. Bravo, pani Voňková.
