Disent je väčšinou spájaný len s pražskými chartistami. Kniha Nepoddajní od Jany Soukupovej ukazuje, že bohatý protirežimný politický a kultúrny život sa odohrával aj v Brne.
Nápad uskutočniť v komunistickom Československu neoficiálny koncert západnej rockovej hviezdy sa zdal vtedy holým nezmyslom. Napriek tomu sa taký zázrak udial. Opisuje ho jedna z kapitol knihy bývalej disidentky Jany Soukupovej Nepoddajní.
V krčme na predmestí
Nemecká speváčka a herečka Nico, ikona svetového rocku, preslávená aj spoluprácou s Velvet Underground, ale tiež výdatným užívaním drog, spolupracovníčka Andyho Warhola či milenka Jima Morrisona, sa začiatkom októbra 1985 vracala cez Československo domov. Z koncertov v Maďarsku, kde sa vtedy už „mohlo", a tak možnosť neplánovane vystúpiť v Brne jej spočiatku nepripadala ničím výnimočná.
„Bolo jej dosť ťažké vysvetliť, prečo urobiť koncert načierno," spomína Lenka Zogatová, zásadná postava polooficiálneho kultúrneho diania v Brne.
Tá za dejisko vybrala sálu v krčme na brnianskom predmestí Kníničky, kde domácim povedala, že vystúpi istá kapela z Jihlavy, ktorej speváčka má však texty v angličtine. Vďaka dokonalej konšpirácii, keď sa aj návštevníci až na zraze v inej lokalite dozvedeli, kam sa na poslednú chvíľu presunú, sa koncert pod krepovými girlandami z predošlého hasičského plesu podarilo nerušene odohrať.
Bittová, Pitínský a ďalší
Podobných príbehov, pre nás až nečakane bohatého juhomoravského kultúrneho diania „za chrbtom režimu", obsahuje knižka z vydavateľstva Host veľa.
Nechýba tam početná brnianska hudobná alternatíva s množstvom kapiel ako Z kopce Petra Vášu či Dunaj s Ivou Bittovou a Pavlom Fajtom, alebo famózny nástup J. A. Pitínského a jeho Ochotníckeho krúžku, ktorý po revolúcii plynule prešiel do HaDivadla. Práve aktivity tohto súboru, ďalej Divadla na provázku, ale tiež osobností ako Milan Uhde, Jan Trefulka, Petr Oslzlý a ďalší, ktoré sú už zdokumentované v mnohých publikáciách, sú v knihe Nepoddajní vynechané, resp. uvádzané len v niektorých súvislostiach.
"Šabata už začiatkom 80. rokov upozornil na „nádejné“ texty istého Gorbačova."
Publikácia je tvorená predovšetkým portrétmi disidentov s ich životnými peripetiami, akými bolo u niektorých aj zapletenie sa s tajnou komunistickou políciou.
Z basy rovno na tribúnu
V tomto kontexte autorka uvádza aj fakt, že Petr Cibulka, ktorý po revolúcii prvý zverejnil zoznam spolupracovníkov ŠtB, z nich vyškrtol svoju matku. Prináša aj zdôvodnenie, ktorým „najkontroverznejší disident" obhajuje tento svoj krok.
Pre mnohých je však nová aj informácia, že Cibulka, ktorý si celkovo za svoju protirežimnú aktivitu odsedel takmer päť rokov, bol na slobodu prepustený až 26. novembra 1989, keď ho dav Brňanov na ramenách priniesol spred väznice priamo na revolučné Námestie Svobody.
Úvodný profil patrí, pochopiteľne, Jaroslavovi Šabatovi, roky väznenému „vodcovi Brna". Bol to práve on, kto už začiatkom 80. rokov ako prvý upozornil na text istého, u nás vtedy ešte úplne neznámeho Gorbačova a označil ho za muža, na ktorého možno staviť pri tvorbe budúceho európskeho domu.
