Je sobota večer, máte chuť pozrieť si niektorú z úplne čerstvých filmových noviniek, tak si niečo stiahnete z internetu. Ak si netrúfnete rozumieť originálu, začnete na internete hľadať aj slovenské či české titulky. Na vlastné riziko.
Amatérske titulkovanie je pomerne novým javom, ktorý odštartovala samotná existencia sťahovania filmov z neautorizovaných zdrojov.
Server www.titulky.com, ktorý funguje od septembra 2004, patrí k tým najväčším z desiatky existujúcich. Nejde o nijaký okrajový fenomén, denne si len na túto stránku klikne okolo 50-tisíc návštevníkov z Česka či Slovenska.
„Je to na dobrovoľnej báze, my titulky ani nekupujeme, ani nepredávame,“ hovorí Martin Kroulík z brnianskej firmy Martevax, ktorá server prevádzkuje, no striktne sa bráni tomu, aby na ich stránke bol odkaz na nejaký warez server, cez ktorý sa filmy sťahujú.
Predsedu Únie filmových distribútorov SR Ivana Sollára amatérski titulkovači až tak netrápia. Hovorí, že distribútori aj tak nemajú páky na to, aby proti pirátom zakročili. „Na Slovensku nie je na rozdiel od Česka ani založená protipirátska únia. Právne povedomie je mizivé,“ dodáva.
Prekladateľ-amatér
Manažér Pavol sa učil po rusky, nemecky, anglicky aj francúzsky. „Odjakživa ma bavili jazyky,“ opisuje. Dlhé roky robil v anglicky hovoriacich firmách, predovšetkým v tomto jazyku sa cíti ako doma.
Ako milovníkovi filmu mu však dupkom vstávali vlasy z prekladov titulkov či dabingu. Rozhodol sa teda začať si robiť preklady titulkov sám. Prvý film otitulkoval asi pred tromi rokmi, doteraz ich urobil asi tridsať – svoje preklady nezdieľa cez internet, robí ich len pre seba a svojich priateľov. Na otitulkovanie filmu potrebuje spravidla niekoľko dní, je to jeho hobby. Naposledy to bol starší film Shine, kde hlavná postava klaviristu Davida Helfgotta, ktorú stvárňuje fenomenálny Geoffrey Rush, hovorí veľmi rýchlo a občas aj vo veršoch.
Spomína si napríklad na dialóg, ktorý sa začínal vetou „Everything has its season. ... There‘s always a reason“, na čo nadväzuje replika „We just need to seize the reason for the season“, čo by sa dalo celé voľne preložiť ako „všetko zlé je na niečo dobré“. Preložiť to, aby to malo význam a ešte sa to aj rýmovalo, je problém.
Okrem takýchto „prekladateľských orieškov“ je s titulkovaním spojenej veľa mravčej práce. „Titulky musíte napasovať časovo, aby s originálnymi replikami presne sedeli,“ hovorí Pavol.
Prekladateľské perly
Ak v nejakom filme pijú „whisky na skalách“, ide o „whisky s ľadom“.
Kým Francúzi hľadajú „úhora pod kameňom“, u nás, a napríklad aj v Nemecku sa pýtame, „kde je pes zakopaný.“
Stáva sa, že „prvá svetová vojna“ sa pod vplyvom angličtiny a francúzštiny mení na „veľkú vojnu“.
Pivo môže chutiť ako „močová voda“ (v origináli piss water).
Popínavé rastliny sa menia na plazivé a úsporné pohyby na hospodárne.
Sporná kvalita
Amatérski titulkovači vychádzajú poväčšine len z odposluchu filmu, ktorý sa ešte do kín s legálnym prekladom nedostal. Daňou za „autorský“ vklad týchto filmových nadšencov je však dosť často zle odpočutý, nesprávne pochopený či prinajmenšom nešťastne preložený dialóg.
Jaro Vančo, ktorý patrí k našim špičkovým prekladateľom a pracoval aj na filmoch ako Sociálna sieť, Počiatok či Avatar, upozorňuje, že tí, čo odpozerajú film so zlými titulkami, si môžu o filme vytvoriť celkovo zlý dojem.
Pred rokmi si dal námahu a porovnal asi sedemnásť amatérskych – českých a slovenských - titulkov k filmu Bruce Almighty s Jimom Carreym, ktorý je plný slovných hračiek. Podľa neho nebol ani jeden z nich použiteľný.
Aj v oficiálnych titulkoch a dabingu – zvlášť tých televíznych – však nachádza chyby. V preklade filmu Denník princeznej napríklad princezná kráľovnej stále opakovala frázu „shut up“, ktorá však v danom kontexte neznamenala silný výraz „drž hubu“, ale skôr niečo na spôsob „ale, choď“. No prekladateľ to nepochopil.
Amatérske titulky odhaľujú aj nedostatočnú znalosť slovenčiny. „Mnohí autori nepoznajú mäkké i v množnom čísle, nevedia ani pracovať so zvratnými zámenami, stavba vety je takmer vždy anglická, začína sa „ja idem“, „ja mám“, dodáva Vančo.
Stačí jedno zlé slovo
Hoci titulkovači dávajú často zdieľať svoje preklady len pod skratkou či pseudonymom, celkom bez spätnej väzby nie sú. Užívatelia titulkov môžu k jednotlivým dielam na stránke diskutovať, zlé preklady vyvolávajú vášne.
Prekladateľka Elena Flašková si myslí, že aj amatéri by mali ovládať isté veci, skôr ako sa do prekladu pustia. Flašková neverí, že ten, kto východiskový a cieľový jazyk neovláda na dostatočnej úrovni, si môže trúfnuť prekladať film.
Ako vysvetľuje, že pri vzniku profesionálnych titulkov stoja spravidla dvaja ľudia – jeden titulkovú listinu preloží, druhý ju musí upraviť a zjednodušiť tak, aby sa titulky zmestili do riadkov, aby ich divák stihol aj prečítať. „Moji kolegovia, ktorí sa dlhé roky živia prekladom filmov, sa väčšinou dopracujú k tomu, že si aj sami robia titulky, aby sa vyhli nesprávnym úpravám,“ hovorí. Aj ona pripúšťa, že aj v televízii či kinách sa môžeme stretnúť s nekvalitným prekladom. „Produkcie chcú ušetriť, oslovujú neskúsených ľudí, často prekladateľovi nedajú dosť času, aby si to stihol skontrolovať. Pritom aj jedným titulkom možno všetko pokaziť,“ pripomína Flašková.
Pavol prízvukuje, že tento jav je častý napríklad pri komédiách. „Ak správne nepreložíte pointu, divák sa nechytí,“ upozorňuje.
Stokrát ten istý dialóg
V niektorých filmoch je problémom vulgárnosť jazyka, kde oproti bohatému rôznorodému slovníku angličtiny stojí len relatívne obmedzený výber ekvivalentov v slovenčine.
„Nie všade, kde angličtina používa svoje známe „štvorpísmenkové“ slovíčka, je vhodné prekladať ich doslovne. Aj tie anglické sa už totiž vývojom jazyka modifikovali a niekde ich treba preložiť oveľa miernejšie, čo mnohí prekladatelia titulkov nerešpektujú a zbytočne akcentujú hrubý vulgarizmus,“ hovorí Pavol. Podľa neho slovenčina nemá také široké jazykové registre ako angličtina alebo napríklad aj čeština – od „kráľovského slovníka“ až po mestský slang či rôzne typy žargónu. S tým všetkým sa musí prekladateľ titulkov vyrovnať.
Ak je prekladateľ a titulkovač poctivý, občas strávi s jednou frázou aj celé dopoludnie, no ako hovorí Pavol, ešte sa mu vraj nestalo, že by nejakej nakoniec neprišiel na kĺb. Problémom býva dosť často zrozumiteľnosť originálneho hovoreného textu. Také boli aj niektoré pasáže z Čiernej labute, kde hlavná predstaviteľka zodpovedajúco úlohe rozpráva miestami veľmi ticho, ustráchane, nejasne.
„Potom vám neostáva nič iné, len so slúchadlami na ušiach si stokrát vypočuť daný dialóg, až to napokon ´rozlúštite´,“ dodáva.
