Hovorilo sa s obdivom, ako Steven Soderbergh dokáže striedať komerčné filmy s autorskými. Bolo to však prejavom toho, že sa tvorivo trápi.
Steven Soderbergh je možno rád, ak nepoznáte jeho gangsterský film Skryté zlo. Neznášal ho, už keď ho v roku 1994 nakrúcal. „Mal som tridsaťjeden rokov a pýtal som, či mám o toto povolanie naozaj záujem. Keďže som nemal poriadny talent na nič iné, boli to strašidelné aj deprimujúce úvahy. Trápil som sa, prechádzal som prázdnom a mal som väčšiu chuť odstreliť sa, ako vstať a nakrútiť ďalší záber,“ vraví v knižke Down and Dirty Films.
Takže tvorivé krízy poznal oscarový režisér už dávno. Ale správa, že s filmami končí, je nová a nikdy nebola taká konkrétna. Minulý týždeň Steven Soderbergh pre Studio 360 povedal: „Keď máte po ceste na nakrúcanie dojem, že idete na kalváriu, je čas skončiť a nechať miesto pre tých, čo sa z nakrúcania tešia.“
Konce a návratyArthur Penn
Po bohatých šesťdesiatych rokoch (z roku 1967 je jeho klasika Bonnie and Clyde) a prvej polovici 70. rokov mal viac chuť na divadlo. Ale aj tak sa k filmu, hoci zriedkavejšie, stále vracal.
Luc Besson
Dopredu ohlasoval, že nakrúti len desať filmov, lebo sa bál, že nepostrehne, že každý jeho nový film je horší. Minulý rok si to však rozmyslel, a plynulo prešiel k filmu Tajomstvo múmie, ktorý možno rovnako označiť za milý, ako aj zlý.
Terrence Malick
Nikdy nepovedal, že končí. No od premiéry filmu nebeské dni prešlo dvadsať rokov, kým sa s filmom Tenká červená línia v roku 1998 úspešne vrátil. Dnes sa netrpezlivo čaká na jeho Strom života, svetovú premiéru by mal mať v Cannes.
Vôbec tomu nerozumelPrvýkrát sa Soderberghovi tlieskalo týždeň po tom, čo oslávil 26 rokov – v januári 1989 na festivale v Sundance. Vtedy bol americký nezávislý film v kríze, skoro nikoho nezaujímal, ale po premiére jeho tichej drámy Sex, lži a video prišli iné časy.
V máji Soderbergh zvíťazil na festivale v Cannes a keď ho Wim Wenders volal na pódium, vravel o budúcnosti filmu.
Mladý talent však bol zaskočený a priznal obavy, že po takom víťazstve už môže byť len horšie. Pravdu mali obaja.
Dnes sa o ňom zvykne hovoriť, že úspešne prechádza od autorských filmov ku komerčným hitom a že si medzi nimi našiel vzácnu rovnováhu. V skutočnosti to bol prejav neistoty a trápenia.
Po úspechu v Sundance sa so strachom vyhýbal filmovaniu v hollywoodskych superštúdiách, ale všetky tri nezávislé filmy, ktoré vzápätí nakrútil, zostali v zabudnutí. Súčasne bol rozčarovaný z Roberta Redforda, zakladateľa festivalu Sundance, pretože mu ukradol jeden projekt. „Myslel som si, že Redford pomáha nezávislým filmárom. Z tejto skúsenosti mi vyplynulo, že robí opak. A vôbec som tomu nerozumel,“ povedal v knižke Down and Dirty Films.
Keď už viac nevidel zmysel zostávať mimo hollywoodskeho systému za každú cenu, nakrútil strednoprúdovú Erin Brockovich a súhlasil s tým, že urobí remake starého hitu Ocean’s Eleven. A dnešná správa o tom, že končí, by už vôbec nemusela byť zaujímavá, keby sa ešte neodhodlal na posledný pokus.
Nemalo to žiadny zmyselEšte raz zaexperimentoval. Drogová téma z filmu Traffic: Nadvláda gangov bola už sama komplikovaná, on si ešte dovolil zložitejšiu štruktúru príbehu. Výsledok bol skvelý a zrazu bolo prirodzené, že zaň dostal Oscara.
S novou energiou a s Georgeom Clooneym potom založil produkčnú spoločnosť Section Eight. Vznikla, aby podporila výrobu normálnych, slušných filmov, aké sa mu páčili v sedemdesiatych rokoch. Predpokladal, že také ľuďom v kinách chýbajú. No problémy boli pritom dva.
Aby spoločnosť fungovala, Soderbergh si musel upevňovať pozíciu filmára, ktorý sám nenakrúca prepadáky. Zrežíroval ešte dve pokračovania Ocean’s Eleven, lenže už pri tom prvom (a najlepšom) cítil takto: „Ten film pre mňa nemal žiadny zmysel. Ledva som ho dokončil, bola to pre mňa najhoršia skúsenosť v živote.“
A po druhé, ani s tými normálnymi filmami mu to nevychádzalo. Ešte pred tromi rokmi mal v Cannes premiéru jeho diptych o Che Guevarovi. Ohlasovali ho ako veľkú udalosť, ale hoci sú to pekné filmy, nakrútené s neodškriepiteľným talentom, zostali nedocenené.
„V poslednom čase som sa stretával len so samými prekážkami. Načo s nimi viac bojovať, keď vy by ste sa potom pri mojich filmoch aj tak nudili,“ vysvetľoval teraz svoje rozhodnutie.
Vraví, že už iba dokončí začatú robotu. Film Haywire bude z vojenského prostredia, film Liberace o klaviristovi. Jedna premiéra je naplánovaná na tento rok, druhá o dva roky neskôr. Aj z príbehov iných režisérov hádam plynie nádej, že potom už bude v inom rozpoložení.
