Najznámejší svetoví detektívi sú iba výtvorom fantázie. Antológia Prehliadka opisuje, ako prišli na svet.
Majiteľ newyorského kníhkupectva Otto Penzler so svojím obchodíkom vybojoval bitku s dravými obchodnými reťazcami, ktoré pre mnohých ako on znamenali zánik. Prezieravému kníhkupcovi sa nielenže podarilo prežiť, ale zo svojho obchodu spravil kult. Ako to spravil, je súčasťou príbehu antológie Přehlídka (vyd. BB Art, 2011).
Penzler hľadal možnosti, ako sa odraziť od dna. Už dlhšie dával ako bonusový darček vianočným zákazníkom detektívnu poviedku od jedného zo známych autorov tohto žánru. Písali ich na jeho objednávku a dostali len dve podmienky: dej sa musel odohrávať cez Vianoce a aspoň jedna scéna sa musela uskutočniť v jeho kníhkupectve.
Ľudia tieto minidielka milovali a tak mu napadlo niečo úžasné. Začal vydávať príbehy najznámejších detektívov. Ich otcovia/matky, t.j. spisovatelia, prezrádzali v týchto medailónikoch, ako vznikali ich postavy.
Záhadný pôvod postáv
Jedným z hlavných poslaní detektívok je okrem zábavy vytváranie ilúzie, že na všetky odpovede a otázky existujú riešenia, o ktoré je v skutočnom živote núdza. Je jasné, že rozuzlenie záhady pôvodu obľúbených hrdinov čitateľov veľmi potešilo.
Penzlerova myšlienka bola odsúdená od začiatku na úspech a po určitom čase sa rozhodol vydať antológiu týchto skíc. Prehliadka je knihou odpovedí pre milovníkov detektívok na všetky otázky, ktoré sa dovtedy nemali koho opýtať.
Rovnako zaujímavé ako rozprávanie „od Adama" o slávnych fiktívnych deduktívnych mozgoch je aj sledovanie vývoja, akým tento žáner prešiel. Samozrejme, že na 375 stranách je možné zachytiť len nepatrný výrez z dejín kriminálnych románov, no aj ten postačí.
Archetyp vyšetrovateľa zločinu, či už súkromného detektíva, policajného inšpektora alebo forenzného vedca, sa v priebehu rokov menil so zrýchľujúcou sa dynamikou. Britské klaustrofóbne či asexuálne detektívky vystriedala rozľahlá krajina a rozkošatené, komplikované zápletky. Hrdinovia už nemali prepadnutú tvár a sivastú pokožku, boli realistickejší. Vyšetrovateľmi sa stali ortodoxná židovka, investigatívny rabín, podobne založený katolícky kňaz a dokonca homosexuál – to by bolo pred pár desaťročiami priam nemysliteľné.
Detektívky teda nestagnovali a nijakým spôsobom nezaostávali za inými žánrami. Menili sa aj osudové ženy z (nielen) kriminálnych románov. Chladné a odmerané Britky vystriedali krehké tuberkulózne indivíduá s clivými očami. Neskôr vznikali nespútané divošky rozvášnené psychotropnými látkami, až sme sa napokon okľukou cez labilné dievčiny trpiace depresiami (tie sa však nijako nevylučovali s ich mysterióznou krásou) dostali k sebavedomým a emancipovaným ženám, ktoré navyše vedia sofistikovane súložiť.
Iné ženy aj iní muži
Zmenili sa aj detektívi, nielen ženy, ktoré im viac-menej ničili život. Len máloktorý vyšetrovateľ sa totiž tešil z rodinného šťastia. Neriešili len vraždy a iné zločiny, medzi riadkami sa vyrovnávali, či dejom manifestovali aj zmeny nálady v spoločnosti. Bojovali s alkoholom, drogami, emotívnou retardáciou a osobnými prehrami (stroskotanými milostnými vzťahmi). Niektorí okolo seba šírili atmosféru zlyhania a ľudskej tragédie. V lepšom prípade to zahovárali a maskovali pôvabným sarkazmom, v horšom prípade to nechali na čitateľa dopadnúť.
Charlie Parker, Harry Bosch, Tess Monoghamová, Rambo a Charlie Resnick sú legendami. A teraz sa máte možnosť dozvedieť, ako sa stali tým, čím sú. Mnohokrát to boli bizarné náhody, komplikované myšlienkové prepojenia, osobné skúsenosti a zážitky autorov.
Slovami Otta Penzlera: „Nedúfam, že sa vám tieto nádherné náčrtky o živote hrdinov detektívok budú páčiť. Ja to viem."
Autor: Zuzana Demjánová
