Máloktorý komplex slovenských budov sa v posledných dvoch rokoch skloňoval viac ako bratislavský Park kultúry a oddychu. Pozoruhodné architektonické zoskupenie vzniklo podľa návrhu trojice architektov – Pavel Andrík, Kamil Gross, Ján Štefanec. Tí predstihli aj projekt nášho nestora funkcionalizmu Emila Belluša.
Namiesto trhov kultúrna multifunkčná ustanovizeň
Budovy pôvodne vznikali pre budúce Dunajské trhy a celé nábrežie malo byť novým veľtrhovým areálom. Ale ako to už býva – vďaka výraznému dialektickému zakolísaniu sa paradoxne v priebehu 50. rokov napokon zrodila najväčšia mestská kultúrna multifunkčná ustanovizeň. Tá – či už zostane stáť alebo sa zbúra – navždy zostáva kronikou zážitkov viacerých generácií a dejepisom politických, ale najmä nezabudnuteľných kultúrnych aj športových udalostí.
Konverzia priestorov z priemyselno-výstavných na kultúrno-spoločenské sa dodnes v kruhoch architektov považuje za mimoriadne vydarenú a ojedinelú.
Rekapitulácia osudov
Spomienkový starinár Juraj Šebo, ktorý sa v poslednom čase literárne predstavil mozaikovými knižkami príbehov a reálií štyroch desaťročí (Budovateľské 50. roky, Zlaté 60. roky, Normálne 70. roky a Reálne 80. roky), pripravil zaujímavú rekapituláciu osudov a smerovaní pozoruhodne riešeného a polstoročie pozitívne využívaného, ale aj zneužívaného objektu.
Ten svojím umiestnením umocňuje prirodzené prírodné prostredie, na rozdiel od jeho nového suseda, zloženého zo sklenenej stavebnice, ktorý ho chce svojimi chápadlami instantnej architektúry 21. storočia pohltiť a stráviť.
Zaujímavé, ale tak trochu narýchlo zostavené texty knižky rôznymi formami (rozhovory, monológy, komentáre) vystihujú dejiny tohto miesta, no najcennejším dôkazom úžasnosti jeho ducha je predstavenie unikátnych fotografií. Ich dominantnými autormi sú Anton Šmotlák, Igor Grossman, Juraj Bartoš a Juraj Bončo.
Spomienkové listovanie
Snímky prinútia čitateľa naozaj „postáť" vo chvíli, keď je, či bola krásna, hoci mnohé zábery chýbajú – či už napríklad obrázky Hanáckeho divadla Prostějov (HaDivadla) alebo Radošincov, ktorí uvádzali svoje magické predstavenia v hornej malej sále. Ale pri pozornom prezeraní si práve na tie spomenieme. Sem–tam sa vyskytne chybička (napríklad basový gitarista skupiny Demikát Peter Važan je označený ako gitarista Andrej Šeban), ale to už je asi vis major.
Podstatné je, že prelistujeme všetky tie plesy, astronomické a včelárske krúžky, beatové festivaly, lýry a tanečné školy, džezové dni aj ľadovú revue, divadlá i rozličné zjazdy a konferencie. Predstava, že populárny „pekáč" zmizne, posúva duchovné dejiny hlavného mesta do mínusu.
