V celom jednom regióne dnes padajú režimy a je dosť možné, že aspoň niektorí diktátori a ich prisluhovači sa dostanú pred súd. Ako to dopadlo v prípade zločincov z bývalej Juhoslávie, ukazuje kniha Slavenky Drakulićovej Ani mouše by neublížili. Pred súd v Haagu sa dostali niektoré veľké ryby, ale aj radoví vojaci, ktorí sa podieľali na genocíde.
Jedna z najšialenejších kapitol v knihe má názov Jeden deň Dražena Erdemovića. Dražen sa podieľal na srebrenickom masakri. Kniha opisuje popravnú čatu, ktorá už bola unavená z toho, koľkých ľudí musela za krátky čas zastreliť. Najprv prichádzali autobusy s mužmi, ktorí mali zviazané ruky a na očiach pásky, takže zabíjanie išlo ľahko. Ďalšie autobusy však privážali ľudí, ktorí pásky nemali a videli, čo ich čaká. Napriek tomu sa nikto z nich nepokúsil utiecť. Na konci dňa nemal Dražen na rukách žiadnu krv, iba na pravom ukazováku sa mu objavil pľuzgier. Súd ho najprv odsúdil na desať rokov, ale po odvolaní znížil trest na polovicu, pretože uznal, že „konal pod krajným nátlakom".
Drakulićová na záver opisuje, aká uvoľnená a priateľská atmosféra bola v haagskom väzení medzi predstaviteľmi strán, ktoré sa neváhali navzájom vraždiť. Akoby sa nikdy nič nestalo a stará dobrá Juhoslávia stále bola tým istým spolkom národov, čo dokážu spolu nažívať v mieri a harmónii. Veľa ľudí to však nezaujímalo, príznačné je, že české vydanie knihy skončilo vo výpredaji.
