„Nič proti nim nemám, ale...“ zaznieva v ankete, čo otvára netradičné filmové sci-fi. Témou je rasizmus, xenofóbia, a hoci ide o fikciu, tento film tne do živého. Distrikt 9 – Luník IX, podobnosť je náhodná, ale veľmi trefná.
Keď Juhoafričan Neill Blomkamp prišiel s týmto filmom, bola to malá senzácia. Dokonca sa vravelo o spáse žánru sci-fi. Nehrajú v ňom zmámi herci, nemal veľkú kampaň, no v USA sa z neho rýchlo stal hit a databáza imdb.com ho zaraďuje medzi stovku najlepších filmov, aké kedy vôbec vznikli.
Čo berie dych, je rozpočet - osemdesiat miliónov dolárov je omnoho menej, ako zvyčajne stoja produkcie tohto žánru. Výsledok je, napodiv, solídny a po premiére stačil víkend, aby sa náklady filmárom vrátili.
Je rok 2010, nad mestom Johannesburg hrdzavie obrovský vesmírny koráb. Mimozemšťania, ktorých na Zem dopravil, však nie sú vyspelí spojenci ani obávaní zabijaci. Sú to iba zúbožené neschopné bytosti a majú šťastie.
Ľudstvo práve prechádza érou humanity a politickej korektnosti, takže je zrejmé, že vyhubiť imigrantov sa jednoducho nepatrí. Milióny ufónov prichýli slum a zo stretnutia tretieho druhu sa stáva sociálny problém.
Za úspechom filmu je niekoľko dôvodov. Predovšetkým, obchádza žánrové klišé. Tentoraz scenériou k vesmírnej lodi nie je Manhattan, ani hlavný hrdina nie je svalovec, ale zbabelý úradník. Zvláštna je aj forma, ktorá pripomína dokument – District 9 je science fiction, ktoré sa tvári ako non fiction. Blomkamp a jeho producent Peter Jackson oživili upadajúci žáner, vniesli doň novú krv. Uvidíme, čo bude ďalej. Režisér už pripustil, že uvažuje o pokračovaní.
