Obchodníci s cédečkami krachujú, albumy zadarmo už vnucujú aj zabehané slávne kapely a sympatie hudobníkom vydaríme klikaním na Facebooku. Je tu ešte miesto pre klasický fanklub? Ako sa im darí, kto za nimi stojí?
„Tomáš je úplne super a má všetko, čo má mať superstar – super hlas, super image a musí vyzerať sexy,“ vyznáva sa na webe fanúšička speváka Tomáša Bezdedu. Azda každý obľubuje nejakého konkrétneho hudobníka, menšina ho aj podporí, príde na koncert, kúpi jeho album. No z nich iba zlomok, menšina z menšiny, tieto sympatie pozdvihne na vyššiu, organizovanú úroveň.
Prvé fankluby
Mozart či tradiční dedinskí muzikanti možno mali fanúšikov, ale sotva mali fanklub. Ten vzniká až neskôr, s moderným hudobným priemyslom. Zámerom bolo udržať na diaľku fanúšikov, aby medzi koncertmi nevychladli, a zároveň preklenúť priepasť medzi umelcom a masou, ktorá sa stala publikom.
Typicky fanúšikovské správanie a s ním prvé hudobné funkluby sú tu od štyridsiatych rokov minulého storočia. Kniha Continuum Encyclopedia od Popular Music of the World uvádza vedúceho bigbandu Dickieho Valentina - v Anglicku mal mohutný fankub, členov stmeľovali pravidelné stretnutia. Bezprecedentný fanklub v USA mal spevák Frank Sinatra a šansoniérku Edith Piaf v roku 1963 vyprevádzalo na pohrebe štyridsaťtisíc ľudí.
Zdola či zhora
Svoje idoly a masové kluby fanúšikov mali päťdesiate (Elvis Presley), šesťdesiate (Beatles), sedemdesiate (David Bowie), osemdesiate (Madonna) aj deväťdesiate roky (Nirvana).
Hudobné vydavateľstvá sieť fanúšikov vedome udržiavali a adresy oficiálnych fanklubov propagovali na vydávaných platniach.V iných prípadoch zase fanúšikovia klubom suplovali, čo im chýbalo - napríklad odpovede na listy umelcom. Miera, akou sú spolu zviazaní vydavateľ a fanklub, sa pritom líši prípad od prípadu.
Jedným pólom je iniciatíva zvrchu, keď je fanklub v podstate rozšíreným oddelením marketingu firmy (to je u nás prípad fanklubu skupiny Elán). Na druhom póle je fanklub, za ktorým je spontánna aktivita fanúšikov a nič iné.
Klasický fanklub má prehľad o členoch, ktorí sa registrujú, vídajú na zrazoch, niekedy aj platia členské. Obratom môžu získať exkluzívne informácie, prístup do internetových fór a rôzne výhody podľa dohody s firmou, ktorá umelca vydáva.
Otázka je, čo z toho prežije v čase, keď za hudbu platí čoraz menej ľudí, informácie tiež nájdeme zdarma na webe a hudobníkov bez námahy podporíme kliknutím na ich facebookovskú skupinu? Zaniknú v tejto forme fankluby podobne, ako to niektorí veštia nepružnému hudobnému priemyslu?
Fanúšikovské mánie poznali Elvis Presley, Bob Dylan a v Európe
predovšetkým Beatles. No hoci hysterické fanúšičky nevymizli,
beatlemania sa v takom rozsahu od 60. rokov nezopakovala
Obľúbenci KISS
Srdcovú kapelu Roberta Ivanka odčítate z oblečenia z niekoľkých metrov. Štyridsiatnik v tričku KISS a džínsovej bunde s nášivkou už roky vedie funklub americkej skupiny. Prvýkrát ju počul ako školák koncom sedemdesiatych rokov.
„Najprv sa mi páčila hudba. Ani som nevedel, že sa maľujú, že majú kostýmy,“ spomína. „No keď potom spolužiak doniesol fotografiu KISS, ktorú sme si v škole tajne posúvali, úplne ma odrovnala. Trvá to, viac-menej, dodnes.“
Rádiá v Československu KISS nehrávali a na mladíkov v kožených bundách na ulici ukazovali prstom. Aj Robert spomína na problémy, ktoré mala s hudobným vkusom škola či polícia. Fáma, že táto kapela logom s dvojitým S vyjadruje náklonnosť k fašizmu, je dnes na zasmiatie, no inak to bolo v minulom režime, keď pre ňu mal fanúšik vážne problémy.
Idoly naživo
Deväťdesiate roky už so sebou priniesli zmenu, cestovanie na koncerty. Separované partie z Bratislavy a stredného Slovenska nadviazali kontakty a v Banskej Bystrici vznikol fanklub KISS, ktorý funguje dodnes, ale na bratislavskej adrese.
Robert spomína na časy ešte bez kopírky, tlačiarne, internetu: „Informácie a pozvánky prichádzali poštou, všetko sa robilo takpovediac na kolene. Kniha s členmi mala asi tristo adries. Tú mi zakladatelia posunuli v roku 2003, nech sa o klub ďalej starám.“
V zahraničí členom fanklubov prináležia privilégiá a najvernejším rastie šanca, že sa s obľúbencom stretnú aj osobne. Aj Robert si s členmi KISS dopisuje a niekoľko krát sa s nimi osobne stretol. „Dá sa to spravidla v zákulisí po koncertoch. Inou možnosťou je platené dohodnuté stretnutie.
V Prahe to v rámci ich turné bolo za 1045 eur, ale stálo to za to. Podpísali, čo ste chceli, dalo sa s nimi fotografovať.“ Ako dodáva, účasť bola medzinárodná: „S KISS totiž fanúšikovia cestujú. Aj na party po koncerte v Bratislave ste mohli vidieť Maďarov, Talianov, dokonca Angličanov.“
Slovenský fanklub kapely KISS má dlhú históriu. Okrem internetu
(www.kissarmy.sk) sa členovia každoročne schádzajú na zrazoch,
na ktorých sa rozprávajú o kapele KISS
Z úcty ku kapele
Ako iné fankluby, ktoré si fanúšikovia založia a vedú sami, aj KISS Army Slovakia je občianskym združením. Členské sa neplatí, vraj sa neosvedčilo. Základom dnes je, samozrejme, internetová stránka a čo je na kapelu za zenitom kariéry zaujímavé, členov neubúda, naopak.
„Dostupnejšie sú informácie o hudbe a čo viac, dorástla nová generácia,“ vysvetľuje Ivanko. „Na zrazy chodia rodičia s deťmi, dokonca sa hlásia aj osemroční. Záujem vzrástol hlavne vlani v máji po koncerte KISS v Bratislave, vtedy mala stránka za deň okolo tisícpäťsto návštev.“
Namiesto cédečiek Robert uprednostňuje vinylové platne, ktoré sa dnes vracajú a záujem o ne je aj v klube. Vypomáha zháňať vzácne kúsky a v čase, keď nič nie je zadarmo, vedie stránku vo voľnom čase, s pomocou niekoľkých kamarátov. Čo to všetko zahŕňa?
„Dennodenne sedieť na internete, prinášať fanúšikom nové informácie. Potrebujete na to čas, chuť, financie a najmä manželku, ktorá vám fanklub toleruje,“ smeje sa. Z úcty ku kapele to s fanklubom stále ťahá, energiu mu dobíjajú zrazy. „Keď sa stretnú dvaja fanúšikovia, melú spolu o KISS až do rána,“ uzatvára Robert Ivanko.
Zbožňovaná Marika
Zdravý rozum velí, že fanklub domáceho interpreta musí mať výhodu, Slovák je bližšie a dostupnejší. No nie vždy to naozaj platí. Aj bulvárne médiá u nás registrujú fanklub speváčky Mariky Gombitovej, ktorý je výnimočný na Slovensku aj v Česku.
Dokonca sa objavujú prirovnania k fanatikom a sekte, hoci skutočnosť je o čosi prozaickejšia. Faktom je, že existujú vzťahovační zaslepenci, pre ktorých je Gombitová modlou a sväticou, aj fanúšikovia vedúci internetové zákopové vojny. Klub na údiv a posmech reaguje logicky - ešte viac sa uzavrie a izoluje od médií, takže výsledkom je neprístupné fórum na internete, čo len ďalej plodí domnienky o sektároch a tak ďalej. Je to začarovaný kruh.
Tak trochu dôvodom je však aj speváčka a jej príbeh. V roku 1980, keď bola na vrchole kariéry, prišla tragická autohavária a pripútala ju na invalidný vozík. Hoci sa na pódiá viackrát vrátila a nahrala niekoľko albumov, posledných osem rokov sa stráni verejnosti a okrem niekoľkých ľudí ju nevidia známi ani rodina. To len živí špekulácie, dráždi a priťahuje fanúšikov.
Koniec v klube
Marta Valentová založila a viedla fanklub Mariky Gombitovej, ale od marca už členkou nie je. „Mala som pocit, že to už nikam nevedie,“ tvrdí. „Pre klub som pracovala z lásky a obdivu k Marike Gombitovej, speváčke s jedinečným prejavom.
Nikto z nás od nej nečakal poklony, vďaky a podobne, ale predsa, malý náznak v podobe akejkoľvek spätnej väzby by nás potešil. Bol by akýmsi hnacím motorom. No čo s tým, keď speváčka nekomunikuje a my netušíme, či ju to vôbec teší? Chápem, nemá to ľahké, ale fanklub žijúcej speváčky by mal byť o niečom inom.“
Nízky rodinný dom v Seredi, kde býva, láka médiá raritným príbehom aj vzácnymi materiálmi. Na Mariku vnútri natrafíte viackrát – podpísaný obraz, platne a cédečká, podobizeň speváčky na monitore. Stačí kliknúť a po ruke sú desiatky gigabajtov dát. Zábery, články, videá, mnohé z nich dosiaľ nezverejnené unikáty.
V roku 2008 vzbudila rozruch kniha Miroslava Graclíka a Václava
Nekvapila o Marike Gombitovej. Marta Valentová a ďalší členovia
k nej prispeli raritnými materiálmi zo života speváčky
Gombitotest
Štyridsaťšesť ročná Marta Valentová na hlase Mariky Gombitovej vyrastala, no speváčku naživo videla jediný krát. Na koncerte v osemdesiatych rokoch. Všetko sa začalo pred štyrmi rokmi. Kúpila si počítač a jej prvé kroky viedli na webstránky fanúšikov.
„Na to, že bola jednou z najpopulárnejších speváčok v celom bývalom Československu, sa na webe veľa nedialo. Dookola rovnaké reči a tie isté fotografie. S niektorými fanúšikmi som sa dala do reči a natrafila na inzerát v angličtine – Slovák žijúci roky v Anglicku zháňa videá Gombitovej. Spriatelili sme sa a založili fanklub. Bolo nás asi osemdesiat z celej bývalej republiky.“
Niektorí z nich fanklubu venovali svoje zbierky a Valentová skenovala výstrižky a fotografie. Zakrátko sa objavili prvé problémy. Reakcie na internete ich prinútili, aby vymysleli takzvaný GOMBITOTEST. Otázky z Gombitovej života mala z fanklubu vylúčiť čierne ovce a sprístupniť stránku tým, čo prešli vedomostným sitom.
Pátranie v archívoch
Postupne však vychádzalo najavo, že udržať funklub nažive žiada niečo viac ako webové písanie z obývačky. Keďže nič nové od speváčky čakať nemohli, museli sa obrátiť do minulosti. Stopovali dávne koncerty, rešeršovali dobovú tlač, kontaktovali kultúrne domy či kronikárov. „Príklad - natrafila som na dedinku Turany pri Martine, kde Marika s Modusom vystúpila v roku 1978.
Fantastický človek, kronikár obce, mi potvrdil, že koncert nahrávali na film. Keď mi ho poslal, prenajala som v Seredi kino a kameraman mi film zosnímal do digitálu,“ vysvetľuje Valentová. Gombitovú zachytili stovky fotografov, mnohí z nich už nežijú. Stalo sa, že negatívy vdovy skladovali po zaprášených pivnicach.
„Fotograf Karol Belický hovoril, že si už nepamätá, čo fotografoval, ale nech hľadám. Medzi milión dvestotisíc negatívmi som objavila tridsaťštyri Marík!“ Tri roky trvalo pátranie, telefonáty, presviedčanie, cestovanie za objavmi. Výsledkom je unikátny, precízne triedený archív, kde sa registrovaný fanúšik speváčky podľa všetkého cíti ako v raji.
Fanúšik a sklamania
Rituálom sa stávali aj meniny a narodeniny obľúbenej speváčky. Fanklub sa zozbieral na kyticu, tortu, darčeky. Poďakovanie však bolo iba sprostredkované, ak vôbec. Na výnimku v roku 2008 Marta Valentová spomína s pohnutím. „Bolo to v nedeľu, pred piatou večer. Marika mi volala, pár minút sme hovorili, poďakovala za darčeky. Bola som taká dojatá, že mi navrela hrča v hrdle, iba som plakala.“
Vytriezvenie prichádzalo postupne. Objavov v archívoch pomaly ubúdalo, pribúdali však osočovania a hádky na internete. Keď potom napriek sľubom od speváčky nedorazili podpísané autogramkarty, Marta Valentová si povedala – dosť! „Cítila som sa ako medzi dvoma mlynskými kameňmi. Prekážalo mi aj to, že Mariku mnohí pokladajú za sväticu,“ hovorí.
Čím to je, že práve Marika Gombitová, nie Karel Gott ani napríklad Helena Vondráčková, má za sebou kult takýchto rozmerov? „Možno sme na vine my fanúšikovia,“ priznáva dnes s nadhľadom. „Azda sme príliš ľutovali speváčku s ťažkým osudom po tragickej nehode. Sami sme stvorili túto modlu.“
Fanklub Tublatanky vznikol v roku 1990 v Košiciach. „Len málokto vie, že práve
Tublatanka zaviedla špeciálne zrazy pre fanúšikov. Líder kapely Maťo Ďurinda si
vždy veľmi vážil svojich fanúšikov a mal ich rád,“ hovorí fanúšička Silvia
Aká bude budúcnosť
Fanúšikov je mnoho, no málokto si dá námahu budovať unikátny archív. Väčšina domácich hudobných funklubov sú obyčajné stránky na webe. Chodí sa tam klebetiť a klubmi ich voláme iba zo zotrvačnosti. Vymiznú napokon tradičné fankluby?
Kapely dobre vedia, že oddaný fanúšik je dnes podstatnejší ako kedykoľvek predtým. Otázka je, čo mu ponúknuť namiesto albumov, ktoré kopírovaním a šírením cez internet strácajú hodnotu. Živý koncert, tričká, suveníry alebo vinylové platne - tie sa kopírovať nedajú a tým smerom sa uberá aj ponuka.
Zároveň platí, že internet nestačí a cestou ako preraziť je pre kapely poctivé tradičné turné. Hudobníci majú k fanúšikom bližšie a onen prostredník, centrálne organizovaný fanklub, po novom ani nemusí byť potrebný. Stačí sociálna sieť, najmä Facebook (a predtým MySpace).
Iná vec už je, či prežije starosvetský fanúšik, ktorý bol verný a oddaný skupine po celý život. Navonok to totiž vyzerá, že sa celý svet hudby zbláznil. Najtrendovejšie gitarové kapely roku 2011 znejú ako archívny rokenrol a udržať si prehľad v hudobnej produkcii je povolanie na niekoľko úväzkov. Vami obľúbené úspešné a slávne kapely môžu byť v okruhu vašich známych neznámou a internetová sláva nového objavu spravidla netrvá dlhšie než pol sezóny.
Súčasný hudobný fanúšik je hladný po novinkách. Všetko chce mať ihneď a dostupné. Lenže aj rýchlo zabúda, je vyberavý, prelietavý. Inými slovami, presný opak typu, na ktorý sa budú môcť spoľahnúť Mariky Gombitové budúcnosti.
