Oleg Pastier zladil rôznorodé texty „okolo“ Ivana Kadlečíka do románovej formy.
„Poďme sa pozhovárať, lákal nás, vďačných načúvačov, kedysi Dominik Tatarka. Ja sa o čosi podobné pokúšam v celej tejto knihe. Pýtam sa – a Ivan odpovedá,“ píše Oleg Pastier v knihe Spytovanie z vydavateľstva F. R. & G.
O tom, že je to kniha dvoch autorov, svedčia aj jej vstupné časti: predhovor Ivana Kadlečíka datovaný jeseňou 2010 a predhovor Olega Pastiera datovaný zimou 2010. Ako prológ slúži jedno Kadlečíkovo a jedno Pastierovo haiku. Kniha sa završuje epilógom – opäť je to Kadlečíkovo a Pastierovo haiku. Takmer absolútna symetria.
Zavreli nám hubu
Medzi prológom a epilógom sa nachádza sedem kapitol. Kniha je románom – dokumentom o období od 60. rokov po súčasnosť a o individuálnych pocitoch protagonistov v nej. Má, tak ako román, svoje hlavné i vedľajšie, kladné i záporné, aktívne i pasívne postavy, má rozprávača i poslucháča, odosielateľa i adresáta, udalosti majú svoj čas a priestor.
„Zavreli nám hubu,“ píše v roku 1974 Kadlečík. Prostredníctvom korešpondencie sledujeme vzopätie slovenských intelektuálov – najmä literátov začiatkom 60. rokov a ich krutý pád v čase normalizácie. Ešte po okupácii 1968 sa krátko drží v Martine časopis Matičné čítanie a v Košiciach časopis Krok, ale zaniká napríklad Kultúrny život.
Kto bol kto
Tí, ktorí publikovať nesmeli alebo nechceli v oficiálnych znormalizovaných periodikách (Tatarka, Kadlečík, Ponická, Šimečkovci, Olič, Matejovič, Mikloško, Jablonický, Hoffman, Pastier a pár ďalších), sa po čase stali autormi v samizdatoch Kontakt, K či Fragment K. Medzi vydavateľmi samizdatov a disidentmi na Slovensku a v Česku boli silné spojivá, išlo najmä o Vaculíkovu samizdatovú edíciu Petlice, kde vyšli aj Kadlečíkove eseje.
Dozvieme sa (najmä z korešpondencie medzi Kadlečíkom a Michalom Gáfrikom), kto bol kto v čase normalizácie, kto slúžil ideológii, kto komu prepožičal meno na vydanie diela; v listoch podrobili kritike všetkých „národných umelcov a národných akademikov a národných zbabelcov“ za totality. Vzácne sú texty od Jána Mlynárika, Milana Šimečku, Ludvíka Vaculíka a iných, obsiahnuté v listoch tejto knihy. Môžeme si prečítať diskusný príspevok Vladimíra Mináča na zjazde KSS v roku 1976 i to, ako Margita Figuli prepisovala, „mrzačila“ svoje diela. Sledujeme Gáfrikovo Ako nás normalizovali, ako ŠtB „zariadila“, aby sa ľudia okolo Fragmentu K nemohli dostať na Tatarkov pohreb, ale november 1989 privítali v Pukanci práve u Kadlečíka.
Prečítame si Vanovičovu esej o Kadlečíkovej tvorbe z roku 1976, ktorá nemohla byť vydaná oficiálne. „Možno bude tak veľa demokracie, že cez ňu nedovidíme na človeka...,“ píše v decembri 1989 Kadlečík Vaculíkovi do Prahy.
Príbeh i dokument
Môžeme si tiež prečítať posledné listy Pavla Hrúza Pastierovi a Kadlečíkovi či kapitolu Jeden na všetkých, všetci na jedného, kde literáti zasypali Kadlečíka otázkami a on prejavil v odpovediach svoju múdrosť a skúsenosť. „Lebo pýtať sa znamená aj počúvať, čo je rovnako dôležité.“ V poslednej kapitole sa Pastier pýta a Kadlečík odpovedá.
Spytovanie je román o časti života dvoch protagonistov, napísaný rafinovane - text románu je dokumentom a príbehom súčasne. Celá plocha knihy má výbornú kompozíciu, Oleg Pastier virtuózne zladil svoje sprievodné texty s rôznorodosťou dokumentov publikácie. Povinným čítaním by mala byť pre tých, ktorým je smutno za socializmom, i pre tých, ktorí si nechcú alebo nemôžu pamätať.
