Vianočné pekáče a v nich prapodivné čudá, zbierka deformovaných figúrok z kinderiek, všakovaké veci, čo sa roky váľajú pod posteľou. To všetko skrýva do svojich diel Emöke Vargová. A vlastne – neskrýva. Je to tam, čierne na bielom, fialové na modrom, oranžové na ružovom. Všetky farby sveta a vynálezy, s ktorými sa denne stretávame. „Kde to vlastne tá Emöke Vargová žije?“ pýta sa aj kurátorka aktuálnej výstavy v bratislavskej Galérii Cypriána Majerníka Beata Jablonská.
Divák by povedal, že výstava s názvom Istoty by mala hovoriť o istotách. Hľadať ich teda v roztavených plastových fľašiach, ktoré na prvý pohľad vyzerajú v skutku „esteticky“ alebo sú nimi Hrdinovia: Vojak a Plačúca Gorila? Áno, presne tak. V každom prapodivnom kúsku, aj v „Drahom a nezabudnuteľnom Hami“ je Vargová. Raz mama, inokedy dieťa. Skrz naskrz. Ona v dielach, v jemných vyšívaných, skladaných, „maľbách“, spred niekoľkých rokov, a tie diela, v jej živote, úplne a bez výnimiek.
„Solitér, ale nie outsider,“ hovorí Jablonská. A ešte, že vraj je taká, ťažko zaraditeľná. Ako dobre, veď poskrývať všetky tie hračky a postavičky späť do nejakých škatuliek by trvalo veky. A načo by to bolo dobré?
