Je to Murakami. Aj tak by sa dala celkom jednoducho opísať kniha Straka zlodejka, prvá časť trilógie, ktorú vydal Slovart. Autor ju napísal pred pätnástimi rokmi. Po dočítaní prvej časti dej aj celá forma, do ktorej je uložený, ako kolieska v hodinkách po starých rodičoch, vo vás zostane.
A možno tam zostane rok, kým sa dočkáte pokračovania. Nebudú ho sprevádzať žiadne pompy. Príde ako Murakamiho slová, potichu, celkom obyčajne, ba až tak obyčajne, že človek sa zamýšľa, čo je na nich vlastne také príťažlivé. A kým je Murakami teraz, autorom alebo hlavnou postavou?
Na začiatku si Tóru Okada varí špagety. Varí ich tak, že odteraz ich aj vy tak budete variť. Tie slová o vode, ktorá začne pomaly vrieť, o sekundovej ručičke, ktorá sa bude ďalej s precíznym pravidelným šťuknutím posúvať, slová o zvonení telefónu, z ktorého hneď vytušíte čosi prazvláštne, to sú dôverné detailné opisy, ktorým stačí strana na to, aby si nás podmanili. Po tej strane sme už tam - späť v Murakamiho sieťach.
Podobne ako v knihe Kafka na pobreží, aj tu ide o spojenie dvoch paralelných príbehov. „Spájam dva svety, svet vedomia a nevedomia. Veď väčšina z nás v nich žije, jednou nohou v jednom a druhou v druhom. Žijeme na ich hranici,“ povedal Murakami v rozhovore pre Times Japan.
A presne. Najprv nás autor krok po kroku od takmer zanedbateľných postrehov každodennej rutiny vtiahne do sveta Tórua, aby nás o chvíľu neskôr zalial príbehom nasýteným množstvom postáv a časových skokov. Tóru Okada žije šesť rokov so svojou manželkou a nevie, že nemá rada modrý toaletný papier. Nevie, že nemá rada papriku v dusenom mäse. Nevie, čo by mal v živote robiť a či vôbec treba niečo robiť. Banálne situácie na pozadí „veľkých tém“, alebo skôr naopak. Veď detaily tvoria celok. A Murakami sa tým rád riadi do bodky.
Jeho knihy sa presne kategorizujú na fikciu a ne-fikciu, teda tie, ktoré priznávajú autobiografické prvky. Je to však asi veľmi podobné ako so svetom vedomia a nevedomia, ktoré Murakami tak rád spája, aby hľadal riešenia k našim svetom. Ich hranica sa nedá presne určiť. On to vie. A vie to aj ohromne napísať.
