Filmový HobitPlánovaný rozpočet: 300 miliónov dolárov.
Premiéry: prvá časť v roku 2012, druhá je naplánovaná o rok neskôr.
Režíruje ho Peter Jackson.
Bilba Bublíka bude hrať britský herec Martin Freeman.
Už to nevyzeralo príliš nádejne. Najskôr neboli na nakrúcanie peniaze, potom príbeh Hobita prišiel o režiséra Guillerma del Tora, ktorého nahradil režisér Tolkienovej trilógie Pán prsteňov Peter Jackson.
Medzičasom začali štrajkovať novozélandskí herci a keď sa produkcia nakoniec vďaka zásahu štátu s hercami dohodla, Jacksonovi praskol žalúdočný vred.
Nakoniec prišla aj prírodná katastrofa, februárové zemetrasenie, ktoré v meste Christchurch zhodilo budovy. Napriek všetkému však 21. marca odštartovalo nakrúcanie príbehu zo Stredozeme, v ktorom si Bilba Bublíka zahrá Martin Freeman.
Tristo miliónovFilm ešte nejestvuje, no už sa ozývajú hlasy, že viac než o prerozprávanie knihy pôjde o investičný projekt.
Relatívne útly rozprávkový román rozdelila produkcia Warner Bros a New Lince Cinema spolu s režisérom do dvoch častí. A aby nezaostávali za súčasnými trendmi, filmový Hobit bude rovno v troch rozmeroch.
Filmové štúdiá sa pritom rozhodli ísť na istotu a do projektu údajne naliali najmenej tristo miliónov dolárov. Tie by sa však mali vrátiť, keďže predchádzajúca filmová trilógia Pán prsteňov - ktorá inak opisuje udalosti až po Hobitovi - zarobila takmer tri miliardy dolárov.
Otázne však je, čo sa za milióny dolárov do filmov naozaj dostane, keďže veľkolepé boje armád tentoraz čakať nemôžeme. Ibaže by si Jackson vymyslel scény, ktoré v knižnej predlohe nie sú.
Drobné zmenyNa podobné nápady sú alergickí Tolkienovi fanúšikovia, ktorým prekážajú aj drobné nepresnosti. Prípadne vynechané pasáže z knihy, ako v prípade Pána prsteňov, pričom aj tak mali filmové časti okolo troch hodín.
Dobre to pritom ilustruje fakt, aké vášnivé spory sa vedú aj okolo slovenských a českých prekladov. Napríklad či Bilbo má byť „Baggins", „Pytlík" alebo „Bublík".
Bilbo odštartoval príbeh prsteňa
Do sveta Stredozeme nazrel Tolkien cez Bilba. Hobit sa stal úvodom k Pánovi prsteňov.
„V istej podzemnej nore býval jeden hobit. Nebola to žiadna škaredá, špinavá, vlhká diera, plná končekov dážďoviek a páchnuca slizom, ani vyschnutá, holá piesočnatá jama, kde by sa nedalo na nič sadnúť a ničoho sa najesť: bola to hobitia nora, a to znamenalo komfort.“
Tak sa začína jeden z najpopulárnejších príbehov detskej, ale vlastne aj dospeláckej fantasy literatúry. A možno literatúry vôbec, aj keď Tolkienov Hobit predstavuje len akýsi úvod do veľkolepej ságy zo sveta, kde sa stretávajú elfovia a trpaslíci, ohyzdi a čarodejníci spolu s drakmi, obrovskými orlami a duchmi.
Pôvodne to mala byť iba rozprávka, no časom sa z knihy stal kánon celej literárnej fantastiky.
Pôvodne pre detiHobit anglického profesora literatúry a filológie vyšiel krátko pred začiatkom druhej svetovej vojny. J. R. R. Tolkien pôvodne písal knižku pre deti, s poučením a happyendom, v ktorej by predstavil rôzne príšery i fantastické bytosti z legiend severských krajín.
Jeho perfekcionizmus a hra s detailmi však vyústili do knihy, ktorá sa dá čítať aj iným spôsobom. Rovnako ako jeho megalomanské dielo Pán prsteňov, ku ktorému je azda viac poznámok než samotného textu románu.
Kľúčový prsteňNa počiatku celej cesty tam a zase naspäť však stojí nie tak úplne náhodné stretnutie, keď do grófstva príde čarodejník Gandalf so skupinou trpaslíkov.
„Vtedy nič netušiaci Bilbo uvidel starca s palicou. Starec mal vysoký špicatý modrý klobúk, dlhý šedivý plášť, strieborný šál, cez ktorý mu padala biela brada,“ štartuje príbeh o putovaní za pokladom, ktorý stráži drak.
Hobit sa veľmi nelíši od klasických rozprávok. Zaujímavejší je spôsob, ako sa tam výprava dostane, a ešte dôležitejšie je, že v príbehu sa objaví prsteň, okolo ktorého sa neskôr točí celá trilógia.
Tomáš Prokopčák
