KOŠICE. „Ešte stále sa vedú polemiky, či Slovensko bolo počas vojny naozaj fašistickým štátom. Na základe vlastnej životnej skúsenosti môžem potvrdiť, že na Slovensku vládol krutý fašizmus. To ale neznamená, že všetci Slováci boli fašisti,“ hovorí deväťdesiatdvaročný Košičan Juraj Szántó.
Holokaust prežil na Slovensku len vďaka nevšednej obetavosti ľudí, ktorí mu s nasadením vlastného života nezištne pomáhali, a tak sa vyhol transportom do vyhladzovacích táborov.
Nesmierne silný príbeh Juraja Szántóa v podobe dokumentu Toda – Ďakujem v Košiciach celoslovenskú premiéru. Film sleduje kľukatú cestu mladého židovského chlapca, syna slávneho prešovského staviteľa, po vyhlásení slovenského štátu.
„V Papradne vtedy žilo osemsto ľudí. Všetci vedeli, že sa skrývam u Harišovcov na povale – farár, poštárka, krčmár až po starostu. Notár mi dokonca dal doklad o občianstve, dostal som povolenie cestovať. V Prešove som nosil židovskú hviezdu, ale tam som už nebol žid. Bol to zázrak,“ spomína Szántó.
Po potlačení SNP hľadali Nemci v Papradne partizánov. Juraj Szántó musel ujsť. Prichýlili ho Hausnerovci. „Tam ma zastihol koniec vojny. Zrejme som mal nad sebou celý čas anjela strážneho. Inak si to nedokážem vysvetliť.“
Juraj Szántó odvtedy udržiava styky s potomkami oboch rodín. Na základe jeho návrhu dostali Vendelín Hariš a Ján Hausner in memoriam v roku 2004 ocenenie izraelského štátu Spravodlivý medzi národmi.
„Ja nie som podstatný, nič som neriskoval, len som nechcel skončiť v lágri. Moji záchrancovia riskovali všetko,“ hovorí aj dnes svižný starý pán. Za ukrývanie židov hrozil trest smrti zastrelením, alebo transport do koncentračného tábora.
Podobných príbehov ľudí, ktorí prežili len vďaka pomoci iných, bolo zdokumentovaných tisíce. V pamätníku obetí a hrdinov holocaustu je zaznamenaných takmer 23-tisíc mien ľudí, z toho 500 Slovákov, ktorí dostali ocenenie za pomoc a záchranu židov v druhej svetovej vojne.
„Príbeh pána Szántóa je výnimočný. Z osemsto obyvateľov obce ho nikto neprezradil. Je to silný odkaz pre ďalšie generácie,“ myslí si producentka Eva Kratochvílová z Nadácie Alexandra Eckerdta, ktorá dokument financovala.
Film by mali čoskoro odvysielať slovenská i česká televízia. „Radi by sme ho s pánom Szántóom prezentovali aj v stredných školách. Je to jeden z mála žijúcich svedkov, ktorí mladým ľuďom majú čo povedať o hodnotách a morálke,“ hovorí Kratochvílová.
