PRAHA.
Rodáčka z Kladna sa spoločne so sestrou-dvojičkou Květou Válovou radila medzi popredných výtvarníkov krajiny.
Aj keď im uznanie odborníkov priniesla už výstava prác v Špálovej galérii v Prahe v roku 1966, po roku 1968 sa ocitli v neľahkej životnej situácii, ktorá trvala viac ako desaťročie.
Nerozlučnú dvojicu umelkýň, niekdajších žiačok prof. Emila Fillu, ktoré sa venovali s úspechom aj monumentálnej maľbe, rozdelila až Květina smrť v roku 1998.
To už mala každá z dvojice za sebou množstvo úspešných výstav, nie však významné ocenenia. To sa aspoň čiastočne zmenilo udelením Herderovej ceny vo Viedni v roku 1994.
Aj tak sa však sestry, autorky malieb, kresieb i grafík, pohybovali skôr na rozmedzí každodenného života a života bohémy, ktorej súčasťou sa prakticky nikdy nestali. Ich životy boli vzájomne späté - ani jedna z nich sa nevydala a nemala deti. Ich tvorba bola a zostala však odlišná.
"Válovky", ako sa im hovorilo v umeleckých kruhoch, vystavovali nielen v českých mestách, ale aj v Nemecku, USA a Veľkej Británii.
Jitka Válová pracovala prakticky až do posledného dňa života a správa o jej smrti tak dnes napriek vysokému veku zaskočila všetkých jej blízkych, priateľov, známych i obdivovateľov jej tvorby, ktorá nikdy nepodliehala módnym trendom.
