Daniel Brunovský je chodec. Chodí krajinami (maľby). Chodí nimi a občas čosi zodvihne zo zeme, aby to oprášil a použil opäť. Vyťahuje ich z dejín, z iných malieb a iných kultúr - Babylonskú vežu napríklad, súhvezdie, mesiac, čokoľvek, letný deň.
Mimochodom, jeden obraz sa aj tak volá - Letný deň. V bratislavskej galérii FruFru, kde môžete výstavu vidieť do nedele, je za stĺpom. Takmer ho nevidno a akoby aj sám chcel byť trochu prehliadaný.
Akoby chcel byť trochu iný, ako tie ostatné, sýte priestory imaginárnych/reálnych krajín autora. Je však na správnom mieste. Je akýmsi detailom, ktorý rozhoduje o všetkom ostatnom. Je výhľadom, ku ktorému prídeme, iba keď prejdeme kus cesty. Výhľad na krajinu je koniec-koncov taký, ako sa naň pozeráme, ako ho dokážeme prežiť. Brunovský ho prežíva takto, v spoločnosti nočných chodcov, mýtov, maľby.
Pustý dom
Súhvezdie
Modré kryštály
Letný deň
Autor: jem
