Havaj nie je iba dovolenková destinácia, ale aj dedinka na východnom Slovensku. Je plná nezamestnanosti a alkohol tu neslúži na zábavu, ale na prežitie. Tam sa odohráva dej rovnomennej tragikomédie mladej autorky Michaely Zakuťanskej, ktorú naštudovalo Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove.
Hra sa odohráva na scéne, ktorú vytvorila hosťujúca režisérka Zoja Zupková. V izbe s kvetovanými záclonami sa snaží prežiť Slávka Šmajdová ako mladá Janka, spolu so svojím otcom v podaní Eugena Libezňuka a babkou (Svetlana Škovranová). Otec, ktorý mal kedysi maliarske sklony, neustále pije, manželku bil natoľko, až odišla – možno do neba. Svokra, stará dievka, mu vyčíta, že zničil jej jedinú dcéru.
Janka nemá na Havaji inú možnosť, ako milovať Vasiľa, ktorý k nej niečo cíti, iba keď si vypije. Janka si rada kreslí pop-arty rusínskych ikon a sníva na rovnakom bicykli, aký má Warhol na fotke v Medzilaborciach. Dokumentárny fotograf Hugo Ho v nej vidí veľký talent. Berie ju do Bratislavy, ale po troch mesiacoch sa Janka vracia späť – tehotná a bez Huga, ktorý urobil výstavu rusínskych pop-artových ikon.
Javiskové postavy sú v herectve vyrovnanými partnermi. Dikciou zvládajú prechody z pokoja do citovo vypätých situácií. Z hľadiska režijného prístupu je otázne, či inscenácia v podobe zhluku metafor neubrala na zanechaní emócií v divákovi. Štylizovaný javiskový tvar obsahuje množstvo funkčných plnovýznamových predmetov (babka okolo seba neustále strieka okenu z rozprašovača, čím sa snaží zmyť špinu), tie však odstraňujú hereckú akciu.
Režisérka pracovala s textom sama, bez dramaturga, čo divák vycíti. Napríklad otec oslovuje Janku Janíkom, ale prečo, to sa nedozvieme. V pôvodnom texte vznikli škrty, ktoré zbytočne taja skutočnosti a vytvára sa tak dojem, že herci sa snažia niečo povedať a nevedia prečo.
Autor: Alexandra Polovková
