Talianski husliari Antonio Stradivari a Giuseppe Guarneri pred tristo rokmi prišli na to, ako vyrobiť najlepšie husle. Hoci v čase, keď žili, neboli ich nástroje považované za najdokonalejšie, rokmi získavali na hodnote.
Dnes viaceré zo sedemsto zachovaných strunových nástrojov (z toho asi 450 huslí) od Stradivariho dosahujú hodnotu miliónov dolárov.
Vlastnia ich väčšinou inštitúcie a múzeá, ale aj umelci. Mnohé z nich sa prenajímajú svetovým virtuózom.
Aj v slovenských rukách
Jedny husle od žiaka Stradivariho máme aj na Slovensku, u súkromného majiteľa v Žiline. Povedal nám to koncertný majster košickej opery Peter Michálik, ktorého koníčkom sú staré nástroje. Sám na stradivárkach pred rokom hral.
„Taká obrovská energia je v tom nástroji, ktorú cítite už pri prvom tóne. Ťažko to racionálne opísať," povedal SME.
Vzácne husle z talianskej Cremony, známe ako stradivárky, dodnes nikto v kvalite neprekonal. Stradivari aj starý otec Guarneriho boli žiakmi slávneho husliara Nicola Amatiho. Stradivari bol bohatý muž. „No nedožil sa toho, že jeho husle dobyli Európu," hovorí Michálik. Dodnes sa modely Stradivariho a Guarneriho napodobňujú.
V týchto dňoch stradivárky vytiahli z vitrín moskovského hudobného múzea. Požičali ich virtuózom Talianovi Utovi Ughimu a Rusovi Jurimu Bašmetovi na koncert v Taliansku. Na budúci rok vyrazia na svetové turné.
Každé zo stradivárok majú svoje meno, často po majiteľovi alebo virtuózovi, ktorý na nich hral. Kuriózne k svojmu menu prišli stradivárky Messiah (Mesiáš) z roku 1712.
Obchodník s husľami Luigi Tarisio sa často chvastal úžasnými husľami, ktoré získal, ale nikdy ich nikomu neukázal. Francúzsky huslista Delphin Alard to raz okomentoval: „Tvoje husle sú ako Mesiáš. Človek stále na ne čaká, ale nikdy sa neobjavia!"
Keď Tarisio zomrel, parížsky husliar JeanBaptiste Vuillaume ich našiel na jeho statku v Miláne a kúpil. Tieto husle nikdy neboli použité, a preto majú veľmi vysokú hodnotu, ktorú niektorí znalci odhadujú na desať miliónov libier.
Britská Kráľovská hudobná akadémia kúpila pred desiatimi rokmi stradivárky Viotti ex-Bruce z roku 1709. Daily Telegraph píše, že sú také vzácne, že na to, aby na nich mohli hrať pri príležitosti návštevy kráľovnej na akadémii, museli získať súhlas z ministerstva kultúry.
Nepríjemná vec sa stala známej huslistke Min-Jin z Južnej Kórey v roku 2009, keď jej stradivárky za skoro dva milióny dolárov ukradli v londýskom fastfoode. Kym si od stola odbehla objednať sendvič, husle zmizli.
Je to lakom či drevom?
Vedci si lámu hlavu, čím to je, že sú také dokonalé. Niektorí hovoria, že je to špeciálnym lakom s vysokým obsahom minerálov, ďalší, že špeciálnym kvalitným drevom, iní že majstrovstvom Stradivariho.
Isté je, že je ich málo a málokedy sú na predaj, a preto sú veľmi drahé. Často sa preto falzifikujú. Každý by ich chcel vlastniť, no nie každý si ich môže dovoliť," hovorí Michálik.
Valčuha: Reštaurujem, lebo som chcel vidieť stradivárky
Slovenský husliar ŠTEFAN VALČUHA, ktorý v New Yorku dlhé roky opravuje vzácne husle, má bežne v ateliéri niekoľko huslí od Stradivariho.
Ako ste sa dostali k opravám vzácnych huslí?
„Cez folklór a kontrabas. Potreboval som nástroj a keďže som nemal peniaze na nový, našiel som starý rozbitý a začal som opravovať. Potom som opravoval husle kamarátom a začal som aj amatérsky vyrábať husle. Popri štúdiu architektúry som sa dostal na husliarsku školu vo Francúzsku. Vlastne som sa pustil do reštaurovania, aby som mohol vidieť staré nástroje, aj stradivárky."
Koľko stradivárok ste držali v ruke za svoju kariéru?
„Netrúfam si to odhadnúť, ale to číslo je relatívne veľké, keď si vezmeme, že na svete ich je asi päťsto. Práve v tomto momente mám v ateliéri štvoro. Niektoré sú tu len odložené, lebo ich majitelia cestujú, jedny reštaurujem a jedny sú tu na prehliadku, či sú v poriadku."
Keď sú majitelia alebo umelci preč, musíte sa o ne nejako špeciálne starať?
„Máme trezor, zmestí sa doň možno 300 nástrojov, nielen stradivárok. Udržiavame vlhkosť, aby nepopraskali alebo sa nerozsušili, v lete zasa vlhkosť znižujeme."
Keď pracujete s takými drahými nástrojmi, nemáte strach, že ich poškodíte?
„Keby si pretekár formuly 1 stále uvedomoval, že môže skončiť niekde v priekope, tak do toho auta nesadne. Ale určité automatizmy, aby sa tomu nástroju nič nestalo, už mám. Vždy skontrolujem, čo mám na stole a okolo, aké náradie mám na stene, čo tam je, čo by mohlo spadnúť. Improvizovať si nemôžete dovoliť, každý krok pri reštaurovaní musí byť premyslený dopredu."
Ste hrdý na niektoré z opráv, ktoré ste robili?
„Jedny novšie husle som reštauroval pre newyorskú filharmóniu, no nanešťastie sa rozbili na schodoch. Takže na jednej strane som bol hrdý, ale na druhej strane to dopadlo smutne. Asi najstaršie husle, ktoré som mal, boli z roku 1650. Známych nástrojov som mal v rukách relatívne veľa. Často tu mávam napríklad nástroj Itzhaka Perlmana (jeden z najväčších virtuózov 20. storočia, izraelsko-americký huslista a dirigent, pozn. red.), keď ho treba vyčistiť."
Ela Rybárová
Stradivárky s názvom Mesiáš sa považujú za jedny z najhodnotnejších na svete, nikdy sa na nich nehralo.
Zdroj: http://www.cello.org
