Tajomstvo alchýmie piva strážili mnísi. Zásoby vody boli často kontaminované, a preto pivo, ktoré sa vyrábalo z prevarenej vody a vďaka svojmu obsahu malo baktériostatické účinky, bolo považované za oveľa bezpečnejšie než voda. Navyše obsahovalo vitamíny a kvasnice, ktoré potláčali množenie baktérií. V rodinách sa pilo bežne počas dňa.
Hlavnou oblasťou výroby piva sa stala stredná Európa, špeciálne Čechy, ktoré možno považovať za celosvetové centrum varenia piva. S rastúcou popularitou piva narastala aj potreba zdokonaľovať sa v remeslách. S jeho výrobou boli totiž v minulosti úzko späté viaceré z nich.
Remeselníci rovnakej či príbuznej profesie sa zväčša združovali v cechoch. Ich príslušníci museli vystupovať ako slušní mešťania so zodpovedajúcimi znalosťami v odbore. Veľmi dôležitá bola ich morálna bezúhonnosť. Ak ju stratili, zväčša prišli aj o samotné členstvo. Debnári a sudári vyrábali drevené nádoby z malých dosiek, obopnutých kovovými pásmi – obručami. Kováč za tepla tvaroval železo do požadovanej podoby kladivom na nákove. „Šrotýři“ alebo „šlotýři“, či „skladčí“ sa v starej češtine nazývali robotníci, ktorí vozili slad a drevo k varniam. Rozvážali aj víno a pivo, váľali sudy a spúšťali ich do pivníc (šrotovali). „Spilka“ (kvasiareň) je pivnica, v ktorej prebieha hlavné kvasenie v pivovaroch. Prácu v „spilke“ zabezpečovali spílečníci, ktorí strážili pivo pri kvasení, mali na starosti prečerpávanie čerstvo skvaseného piva z kadí do sudov a následne čistili sudy a kade. Ľad potrebný na ochladzovanie mladého piva získavali tzv. ľadári vysekávaním zo zamrznutých rybníkov. Vďaka furmanom pivo často prekonávalo značné vzdialenosti od miesta výroby. Ak furman prišiel do hostinca v čase veľkého sviatku, ďalej už v ceste nepokračoval, stal sa krčmárovým hosťom a neplatil ani groš. Priestory v meštianskych domoch, kde sa podávali nápoje, sa nazývali šenky. Keď v šenkoch ešte neexistovali výčapné zariadenia, pivo sa nalievalo zo sudov v pivniciach a potom sa nosilo do miestnosti.
Remeselné dedičstvo v pivovarníctve pretrváva dodnes.
„Vzorky každodenného stáčania piva degustujú plzenskí odborníci denne. Pivo zrejúce v moderných nerezových tankoch porovnávajú s mokom dozrievajúcim v pôvodných dubových sudoch. Plzeňský Prazdroj je jedným z posledných miest v Európe, kde sa pivovarskí debnári starajú o staré sudy a vyrábajú aj nové. Aj vďaka tomu plzenskí sládkovia dodnes pripravujú v ležiackych pivniciach pivo rovnakým spôsobom ako legendárny Josef Groll, ktorý v roku 1842 uvaril prvé zlaté, iskrivo priezračné a spodne kvasené pivo na svete. Dnes ho poznáme pod názvom Pilsner Urquell. Toto pivo sa stále varí podľa nezmenenej receptúry, ukrytej v kovovej skrinke vodnej veže Plzeňského Prazdroja,“ hovorí starší obchodný sládok Plzeňského Prazdroja Václav Berka.
Pilsner Urquell je preto viac ako len pivo – je to legenda, nositeľ pravého bohatstva. Spája v sebe to pravé bohatstvo unikátnych surovín a majstrovstva pivných sládkov. Aj preto je značkou ľudí, ktorí sú schopní rozpoznať a vážiť si veci so skutočnou hodnotou.
Čo predstavuje pravé bohatstvo v živote Petra Pišťanka?
„Ako prakticky nemajetný človek, ktorý sa po celý život živí výhradne vlastnou prácou, nemám inú možnosť, len tvrdiť, že skutočné bohatstvo v živote je to, čo sa nedá kúpiť.
Čosi, čo človek buď má, alebo nemá.
Takže budem banálny: Skutočným bohatstvom je pre mňa moja až neskutočne veľkorysá a tolerantná manželka, žena do pohody i do nepohody. Ďalej moji priatelia, ktorí so mnou trávia svoj čas rovnako radi, ako ja ten svoj s nimi. Nemám ich veľa, vlastne by som ich vedel zrátať na prstoch dvoch rúk, ale robia môj život krajším a zmysluplnejším a skromne dúfam, že aj ja robím to isté pre nich. A do tretice moje železné zdravie, čo v mojom veku už nebýva samozrejmosť. Nič z toho som si nekúpil (ani by nebolo kde) a predsa mám – a bez ničoho z toho by som si nevedel predstaviť svoj ďalší život.“
Peter Pišťanek, spisovateľ
