John Gardner raz povedal, že pre spisovateľa žijúceho vo svete, kde existujú jamy plné detských lebiek, prichádzajú do úvahy len dve možnosti. Prvou je pozrieť sa do jednej z týchto jám a písať o tom, čo tam vidí. Dánska spisovateľka Naja Marie Aidtová sa evidentne rozhodla pre túto možnosť. Jej ocenená zbierka poviedok pod názvom Pavián vyšla vo vydavateľstve Dauphin.
Zatiaľ čo mnoho kníh nám ponúka eskapizmus v lepšom či horšom štýle, teda únik do imaginárneho sveta, ktorý býva spravidla farebnejší, romantickejší, dobrodružnejší či len jednoducho neznámy, Aidtová sa rozhodla pre opačný smer. Poviedky, ktoré napísala, sú znepokojujúce. Nie preto, že by sa vymykali realite. Práve naopak. Začierajú až príliš hlboko do živočíšnej podstaty človeka. Odstraňujú nános civilizácie v nás a ten sa zdá zrazu pritenký a my príliš bezbranní.
Jedna poviedka postačí na vyvolanie túžby po príslovečnom „malomeštiacky" bezpečnom teple domáceho kozuba.
Aidtová pozbavuje sex erotiky, párenie romantiky a smrť tajomna. Je neprekonateľná a desivá práve preto, že Paviánom otvorene priznáva to, čo si mnohí pre vlastné pohodlie a pocit istotu zanovito odmietajú priznať: že realita predčí aj tú najabsurdnejšiu a najbrutálnejšiu fikciu.
Autor: Zuzana Demjánová
