Medzi jej prvé rozhodnutia ako generálnej riaditeľky patrilo vytvorenie oddelení, ktoré sa venujú grantom, vede a výskumu či galerijnej pedagogike, čoskoro pribudli výstavné kabinety pre netradičné prezentovanie zbierkového fondu. Neprehliadnuteľná snaha o multikultúrny charakter tejto erbovej inštitúcie prináša aj spätné väzby, akou je napríklad aj ponuka účasti na Pohode. No aj tak sa každá otázka okolo galérie zvrtne vždy k problému rekonštrukcie, s ktorou bytostne spája svoje pôsobenie v tejto funkcii. ALEXANDRA KUSÁ.
Pred voľbou generálneho riaditeľa zaznela z výtvarníckej obce aj nevyslyšaná požiadavka časovo obmedziť jeho mandát. Keby to tak bolo, pristupovali by ste k svojim plánom inak?
„Asi áno, ale musím povedať, že v SNG sa strašne zle plánuje čokoľvek. Všetko sa odvíja od rekonštrukcie. My zatiaľ naozaj stále existujeme v nejakom provizóriu a v podstate sa skôr hráme na profesionálnu inštitúciu - aj keď si myslím, že so zreteľom na tieto podmienky nám to ide veľmi dobre. Čiže keď si teoreticky predstavíme, že by sa rekonštrukcia začala teraz, tak naozajstná práca podľa mojich predstáv by prišla na rad tak o štyri roky."
Už vaše dočasné poverenie a neskôr víťazstvo vo výberovom konaní sa v časti odbornej verejnosti vnímalo ako konflikt záujmov s ohľadom na fakt, že rekonštrukcia sa bude robiť podľa projektu aj vášho otca
„Ten projekt vyhral ešte v roku 2005, dokumentácia je dva roky podpísaná, odovzdaná, náš vzťah s projektantmi tak zanikol. Teraz je rozhodujúci dodávateľ stavby, ktorého by podľa našich predstáv malo vybrať ministerstvo. Ale nemôžem si odpustiť poznámku, že tá "časť odbornej verejnosti" si napríklad nevšimla, že podmienku, presadzovanú iniciatívou Dvadsať rokov od nežnej neprebehlo, aby riaditeľ mal titul PhD, som zo štyroch kandidátov spĺňala iba ja."
Tesne po vašom víťazstve sa vymenila vládna garnitúra. Tú predošlú ste zažili v pozícii zastupujúcej šéfky, ako oficiálna generálna riaditeľka ste sa ocitli pod úplne iným ministerstvom. Pociťujete tú zmenu?
„S každým ministrom začínate odznova, tak je to aj teraz, znovu musím vysvetľovať všetky naše problémy. Začalo to ale dobre, minister Krajcer nám pomohol s akvizíciou vzácnej gotickej tabule. Pravdou je, že s Marekom Maďaričom sa mi toho pol roka pracovalo dobre, bol to korektný, veľmi vecný a profesionálny vzťah. Veľmi nám pomohol tým, že vo vláde presadil, aby sa rekonštrukcia realizovala ako jedna stavba, ide totiž o celý komplex problémov, nielen o premostenie."
Asi by bolo najlepšie povedať, čo všetko teda rekonštrukcia okrem neho rieši.
„Je toho veľa. Nesmierne potrebné sú nové depozitáre, tie súčasné sú ohrozované vlhkosťou, takže časť zbierok sme dávnejšie museli evakuovať do Zvolena. Budúce depozitáre vzniknú v priestore terajšej kinosály, ktorá sa má prestavať a nadstavať. Akútne napríklad potrebujeme aj spojenie s mestom."
Nie je poloha SNG ideálna?
„Sme síce v meste, ale sme k tomu mestu postavení akoby chrbtom, málokto vie, kde vlastne máme hlavný vchod. Aj toto rekonštrukcia rieši. A hlavne nám veľmi uľahčí prevádzku, odpadne neustále ručné prenášanie či nakladanie a vykladanie diel pri ich premiestňovaní."
Momentálne máte k dispozícii na aktuálne výstavy len 1200 štvorcových metrov v Esterházyho paláci. Po rekonštrukcii získate späť v premostení 1800 štvorcových metrov, ráta sa aj s ďalším prírastkom výstavnej plochy?
„Áno, v objekte súčasnej knižnice to budú dve podlažia úplne iného charakteru, tzv. bielokockového s vrchným osvetlením, vhodné pre vystavovanie súčasného umenia."
O rekonštrukcii ste pred týždňom usporiadali veľkú tlačovú besedu. Aký ste mali z nej pocit?
„Šokovalo ma, že na rozdiel od komerčných televízií neprišla Slovenská televízia. Veď ide o problém, ktorý by verejnoprávne médium malo reflektovať. Viem, že to nemusí hneď predstavovať oficiálne stanovisko STV, ale aj tak to bolo zvláštne. Obávam sa, že už sa to začína pomaly stávať takým vlečúcim sa problémom, ako bola novostavba SND, že už to nie je téma, ktorá by veľmi hýbala spoločnosťou."
Týka sa to aj výtvarníkov?
„Niekedy mám pocit, ako by ich osud SNG nezaujímal. Neviem, či to je dedičstvo zo socializmu, že národná galéria je vnímaná ako nepriateľ alebo predstaviteľ moci, a preto sú výtvarníci a priori podozrievaví. Pričom tá rekonštrukcia by pomohla absolútne všetkým."
Vráťme sa k tým ministerským zmenám. Ako veľkolepú rekonštrukciu vníma Daniel Krajcer?
„Pozitívne, máme indície, že by galéria mala byť jednou z priorít."
Ale momentálne idú financie na opravu Reduty, nie?
„Tá už bola rozrobená, musí sa dokončiť."
S akým rozpočtom pracujete tento rok?
„Dosť katastrofálnym. Je to 2,7 milióna eur, čo predstavuje oproti vlaňajšku krátenie o vyše dvadsať percent."
Dá sa spoľahnúť aj na pomoc sponzorov?
„Nie je úplne nezanedbateľná, zlepšuje sa aj tým, že si budujeme kredit, ale - stále sa musím vracať k rekonštrukcii - tým, že nie je urobená, prostredie galérie nie je také kultivované, ako by sme si predstavovali. Okrem výstav nemáme až tak veľmi čo ponúknuť, najmä keď niekto príde zo zahraničia, kde už sú galérie aj spoločenským priestorom. My máme jednu malú zhromažďovaciu sálu."
Dokážete si výraznejšie pomôcť vlastnými príjmami?
„Áno, tie sú z troch zdrojov - z predaja katalógov, prenájmu kaviarne Berlinka a zo vstupného. To priamo súvisí s návštevnosťou, ktorá je okolo stotisíc ľudí ročne. Kvôli krátenému rozpočtu však máme menej výstav, a teda aj menej návštevníkov."
Ako znížený rozpočet ovplyvní dopĺňanie zbierok?
„Vlani sme mali na akvizície 30-tisíc eur, tento rok sme nedostali nič, ale rozhodli sme sa, že nemôžeme prestať nakupovať. Takže sme zredukovali plánované projekty, aby sme vyčlenili na akvizície aspoň 10-tisíc. Pravda, keďže ide o špecifický druh prostriedkov, musíme žiadať ministerstvo o zmenu ich účelu. Na druhej strane musím oceniť gesto ministra Krajcera, keď nám kúpili spomínanú gotickú tabuľu pri príležitosti výstavy slovenskej gotiky v Paríži."
Čo rozhoduje pri tvorbe výstavného plánu, vlani ste napríklad možno až prekvapivo pripravili dve veľké, veľmi úspešné monografické výstavy Kollera a Bartusza.
„Ešte to nemáme nastavené ideálne, lebo do výstavného plánu vstupuje veľmi veľa vecí. Napríklad ako pri tomto strete dvoch silných monografií, kde Kollera bolo treba po smrti zhodnotiť, urobiť retrospektívu a Bartusz sa strašne dlho odkladal, a ja som chcela staré dlhy splatiť. Samozrejme, chceme vyvažovať tematické výstavy, monografie, staré umenie so súčasným. Spolupracujeme s Cenou Oskára Čepana, pripravujeme monografiu Denisy Lehockej i knihu Romana Ondáka o jeho benátskom pavilóne."
Vystavovanie súčasného umenia logicky otvára otázku neexistencie kunsthalle ako priestoru pre jeho prezentáciu.
„Nám by pomohlo, keby kunsthalle konečne vznikla, pretože by na nás prestal byť vyvíjaný neustály tlak. Myslím, že národná galéria by mala byť v dobrom slova zmysle trochu konzervatívna a prezentovať overené hodnoty, aby všetci ostatní mohli byť iní, výstrední. Potom by sa aj všetky naše výstrelky, ktoré občas prekročia tie konzervatívne hranice, stali omnoho viditeľnejšie, čo by bolo pre nás fajn. Kunsthalle nám nezoberie vietor z plachiet, jej práca je iná, bolo by to dobré pre celú scénu i pre nás. Jednoznačne podporujeme jej vznik."
A myslíte, že konečne aj vznikne?
„No v tomto som v momentálnej ekonomickej situácii skôr skeptická."
Rovnako tu chýba aj umeleckopriemyselné múzeum.
„A rovnako aj ono má problémy so svojím vznikom. Preto rozmýšľame nad jeho agendou, práve toľko spomínané premostenie je veľmi vhodný priestor tak pre súčasné, ako aj užité umenie. Užité umenie i architektúra boli súčasťou stálych expozícií, a tak to plánujeme i do budúcna. Pravda, všetko suplovať nemôžeme, ale na druhej strane niekto tú službu verejnosti robiť musí."
Pôsobíte v špičkovej pozícii, ale zdá sa, akoby ste sa príliš neangažovali v kauzách, ako sú odvolávania riaditeľov galérií župnými poslancami či problematika sôch vo verejnom priestore.
„Myslím si, že zriaďovateľ alebo prevádzkovateľ má právo rozhodovať o svojom riaditeľovi. V prípade odvolania Vladimíra Beskida som, keďže SNG je aj metodickým centrom pre ostatné galérie, napísala list, v ktorom sme ponúkli kraju pomoc pri výbere riaditeľa, aby boli zohľadnené odborné kritériá."
Čo vám odpovedali?
„Nereagovali."
A prípad pomníka Svätopluka na Hrade, chystanej sochy Márie Terézie či najnovšie zbúranie sochy Jozefa Jankoviča v Bratislave?
„U Svätopluka išlo o politické rozhodnutie. Akonáhle by to bol odborný problém, mali by sme byť pri tom."
Veď tam pôsobila odborná komisia, ktorá vypracovala odporúčanie šéfovi parlamentu.
„Akurát že do tej komisie nenominovali zástupcu SNG, čo sa ma dosť dotklo. Čo sa týka Márie Terézie, tam sa zdá, že vzniká regulárny falzifikát. Preto navrhujeme do práve pripravovanej ministerskej stratégie kultúrnej politiky zaradiť opatrenia, ktoré by takýmto veciam zamedzili. A bezohľadné zničenie Jankovičovej sochy? To je nehoráznosť."
Takmer všetci ponovembroví riaditelia SNG vydržali vo funkcii len krátko, výnimkou bolo desaťročné pôsobenie Kataríny Bajcurovej. Máte predstavu, ako dlho to chcete robiť vy?
„Ja takto neuvažujem, samozrejme, nechcem zomrieť v tejto funkcii. Ale moje pôsobenie v nej sa jednoznačne spája s rekonštrukciou galérie, rada by som naplnila túto svoju víziu. Až ma vydesilo, že mi na tom tak záleží, aby to dopadlo dobre."
