Socha ako vešiak na reklamu?

Aj keď umelecké dielo investori náhodou nezbúrajú, číhajú naň ešte iné nástrahy

Z betónového reliéfu Juraja Rusňáka na bratislavskej hlavnej stanici vidno len spodný okraj, zvyšok zakrýva bilbord.(Zdroj: SABINA JANKOVIČOVÁ)

Štátne alebo súkromné inštitúcie často ani netušia, akú umeleckú hodnotu má dielo umiestnené v ich areáli.

Existencia absurdného zákona, ktorý umožnil beztrestné zbúranie sochy Čas od Jozefa Jankoviča pre výstavbu obchodného domu v bratislavskom Ružinove, akoby zredukovala prvotnú vzrušenú diskusiu len na otázku elementárnej slušnosti.

Tá by sa v civilizovanej spoločnosti, samozrejme, očakávala v podobe informovania umelca investorom, že sa chystá sochu z pozemku odstrániť.

Symbol malého zázraku

Rozmlátená socha je však nielen mementom arogancie, ale tiež nevyčísliteľnou umeleckou stratou. Rané dielo špičkového výtvarníka z čias aktivít Bratislavských Konfrontácií je jednou z prvých, ak nie vôbec prvou abstraktnou sochou vo verejnom priestore. Terajšia hŕba kamenia bola teda ešte pred pár dňami hmatateľným symbolom malého zázraku, že sa abstraktné dielo (vo väčšine prípadov vtedy odsúdené len na vystavovanie v ateliéroch či bytoch) podarilo inštalovať vo verejnom priestore.

„Treba spomenúť aj odvahu architekta, ktorý si nekompromisnú sochu, vymykajúcu sa socialistickému realizmu, vybral do areálu,“ hovorí sochárova dcéra Sabina Jankovičová, výtvarná teoretička, ktorá sa dlhodobo venuje problematike sôch vo verejnom priestore pred rokom 1989.

Len v Bratislave však zničili aj viaceré ďalšie sochy, napríklad Dušanovi Králikovi v obchodnom dome Hron, Imrichovi Vanekovi keramickú stenu v bývalej budove Pravdy na Štúrovej ulici či Jurajovi Hovorkovi figurálnu plastiku v amfiteátri.

Neúplná kniha dejín

„Odstránením kvalitných sôch akoby sme z pomyselnej knihy dejín vytrhávali strany alebo dokonca celé kapitoly. Kvalita z verejného priestoru mizne a naopak politici s developermi nám vnucujú neautentické atrapy histórie a pseudoumenie,“ hovorí výtvarník Michal Moravčík zo združenia Verejný podstavec.

„Ľudia všetko, čo vzniklo za socializmu, automaticky hádžu do jedného vreca a považujú za potrebné to zničiť, odmietajú sa zamýšľať nad jednotlivými dielami, napríklad čo znamenajú v kontexte doby či tvorby autora,“ dodáva.

Pripomína, že aj v umení, ktoré bolo súčasťou štátnych zákaziek, sa podarilo vytvoriť mnohé kvalitné, nadčasové veci. „Takou je napríklad aj Dvojdielna plastika XI od Márie Bartuszovej v košickom krematóriu a viaceré ďalšie.“

Tridsať najohrozenejších

V rámci výskumu pre svoju dizertačnú prácu si Sabina Jankovičová spolu s jedným zberateľom umenia vyhliadli tridsať najohrozenejších sôch vo verejnom priestore, navštevujú ich majiteľov, ktorých informujú o tom, akú cennú vec vlastnia, a snažia sa nájsť formu jej záchrany. „Zatiaľ sa nám to podarilo v troch prípadoch. Celá problematika si však vyžaduje systémové riešenie.“

Podľa nej sú najohrozenejšie sochy v súkromných firmách, sprivatizovaných podnikoch, hlavne tam, kde sa často mení majiteľ. „Naopak, relatívne najbezpečnejšie sú v štátnych inštitúciách, kde si uvedomujú hodnoty umeleckých diel a chránia si ich,“ hovorí Jankovičová.

Inkriminovanú sochu Čas nepovažovala za ohrozenú, v bývalom ružinovskom školskom areáli bola desaťročia v bezpečí.

Ale ani mnohé sochy, ktoré zatiaľ unikli bezohľadnému zbúraniu, nemajú pokojný život. Potvrdzuje to napríklad osud reliéfov Juraja Rusňáka pri bratislavskej železničnej stanici.

V zálohe sú ešte vandali

„To je exemplárny príklad, čo všetko sa u nás môže stať, na reliéfoch, z ktorých trčia len okraje, visia obrovské bilbordy. Ak sa socha nezbúra, tak sa napríklad do mozaiky navŕtajú diery pre reklamné pútače a ďalšie diela sa stanú často obeťou vandalov či bujnejúcej vegetácie.“

Moravčík si myslí, že by sa mali zverejňovať mená tých, ktorí verejný priestor brutálne menia a devalvujú. „Je to často anonymný reťazec ľudí, ktorí v podstate rozhodujú o zásadných veciach, ale chýba tu i širšia spoločenská diskusia, lepšia informovanosť, komunikácia a, samozrejme, účinná legislatíva.“

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok
  2. Ako na refinancovanie hypotéky
  3. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  4. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  5. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  6. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania
  7. Splnený sen
  8. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur
  9. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne
  10. Majte všetky svoje účty za energie pod kontrolou
  1. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  2. Športová akadémia Mateja Tótha powered by O2 už na 24 školách
  3. Na čo myslieť v rekonštrukcii bytu
  4. Nová emisia dlhopisov spoločnosti HB Reavis s výnosom 3,25 % p.
  5. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  6. Top Ten najviac prehliadaných vozidiel na trhu
  7. Vysoká hra o súdne trovy
  8. Pozvánka na verejnú diskusiu o obnove Pisztoryho paláca
  9. 60 rokov európskej integrácie: úspechy a výzvy
  10. Návšteva zo Southwestern University of Finance and Economics
  1. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur 13 191
  2. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania 13 176
  3. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok 4 700
  4. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne 3 301
  5. Neobjavené emiráty Fujairah a Ajman 2 829
  6. Títo Slováci sa rozhodli zveľadiť svoje okolie 2 552
  7. Splnený sen 2 123
  8. 3 slovenské projekty, ktoré sa nestratia ani vo svete 1 477
  9. Zaparkujte tak, aby ste s vaším vozidlom odišli vy, a nie iný 1 257
  10. Majte všetky svoje účty za energie pod kontrolou 1 064

Hlavné správy zo Sme.sk

ŽENA

Facky, traumy, málo ľudskosti. Aj tak zobrazuje dokument slovenské pôrodníctvo

Na Slovensku sa znova hovorí o pôrodoch, začínajú sa ozývať hlasy traumatizovaných žien.

DOMOV

Za nástenku dostali dlhoročné tresty Janušek a Štefanov

Exministri výstavby za SNS budú jediní odsúdení.

KOMENTÁRE

Rusi majú radi teplo. Moja žena spí v ponožkách

Marc Bennetts je jedným z top pozorovateľov ruskej reality.

Neprehliadnite tiež

Hrobári mali súťaž, rozhodcom bola smrtka. Česi oceňujú reportáž fotografa zo SME

Jozef Jakubčo nechcel znevažovať súťaž hrobárov, ale musel sa smiať.

Aké je počúvať Trosky po dvadsiatich rokoch

Debut Trosiek z roku 1997 je jedným z najzásadnejších albumov slovenskej modernej hudby.

Recenzia

On má kariéru, ona buduje domov. Film matka! je strašný, ale nie je to horor

Klamlivá reklama na nový Aronofského film divákov nahnevá.