Vo svojej najnovšej zbierke Emil Babín ukazuje, že jazyk môže mať až magickú silu a básnik môže byť aj naďalej osobný.
Už vo svojej prvej básnickej zbierke Svätci na smetisku nás Emil Babín presvedčil, že poézia môže byť verná každodennej realite a zároveň až matematicky presne vypovedať o hlbších súvislostiach ľudského bytia. A tiež o svojej schopnosti prepožičať slovám hmatateľnosť, zhmotniť pomenovanú skutočnosť do adekvátneho básnického výrazu.
V poslednej zbierke s „turčányovským“ názvom Jar v raji pridáva k týmto vlastnostiam ešte niekoľko bonusov navyše. Silná zmyslová metaforika a obrazové sugescie provokujúce predstavivosť vypovedajú o jeho viere v magickú, archetypálnu silu jazyka.
Verše ako: „Stred: v ňom zas osamieť. / Až z čistých plástov kože / stečie bosá meď“ hovoria, že napriek závalu citácií a odosobnenej sterilnosti, ktoré charakterizujú súčasnú poéziu, z nej ešte nevymizla viera v pôvodnú mágiu slova.
Výraznou črtou Babínovej poetiky je schopnosť voľne prechádzať z tohto pólu básnickej obraznosti do striedmeho, civilného jazyka. Zmena syntaxe sa v jeho prípade udeje nenápadne, takmer nebadane.
Voľný verš sa rozrastá do jednotlivých fragmentov deja, v poetickej skratke zhŕňa nakopené pocity a skúsenosti z konkrétneho, časovo vymedzeného zážitku alebo z väčšej, zlomovej životnej etapy. Pri tom všetkom je prítomný aj filozofický, mohli by sme povedať herakleitovský podtext neuchopiteľnosti a prchavosti vecí a javov: „Dotkol som sa tvojej tváre / – a už si tam nebola.“
Na rozdiel od predošlej zbierky sa jazyk väčšmi obracia na kresťanskú symboliku. Tento obrat nie je samoúčelný, vyrastá z autentickej reflexie mnohoročnej životnej skúsenosti: „I svedkom tej chvíle je len kríž. / A ja o jeho tieň/ opretý.“
V Babínovej poézii sa tak vzácne spája zmyslová, pohanská obradnosť s duchovnou čistotou, aká je vlastná všetkým veľkým kultúrnym tradíciám. Alebo deťom. A tak ako je detskému svetu cudzia akákoľvek stratégia, ani Babín nekalkuluje.
Jeho rezignácia na rôzne „post“ experimenty tak prináša programovo uvoľnené písanie. Absentuje v ňom poetické silenie sa, zároveň sa vyhýba možným obmedzeniam; keď chce rýmovanú báseň, tak ju napíše, a keď chce verš ponechať voľný, ukončí ho jednoduchou vetou či slovom, aby podčiarkol pointu.
Babínova zbierka Jar v raji prináša svieži, metaforicky bohatý a pritom zrozumiteľný jazyk, ktorý má schopnosť nielen zaujať, ale aj osloviť. A navyše prináša dnes čosi nesamozrejmé: radosť z čítania poézie.
