Teatrologickými dionýziami za mier a priateľstvo medzi národmi, divadelníkmi a kritikmi a divákmi! Pod takýmto pokrokovým heslom sa tento týždeň už po piaty raz rozdávali ceny pedagógov VŠMU.
Ich štatút je jednoduchý – udeľuje ich kto chce a komu chce, riadi sa pritom len vlastným srdcom a rozumom, vyjadrujú teda individuálny nie „spriemerovaný“ názor kritikov. Oceňovači si ale musia svoju cenu vlastnoručne vyrobiť.
Cenu si od teatroogičky Zuzany Bakošovej-Hlavenkovej prišiel prebrať napríklad Ľubomír Burgr za divadlo Skrat, s ročným oneskorením si po vlaňajšie ocenenie prišiel aj Blaho Uhlár. Iniciátorka ocenení Nadežda Lindovská sa cenou v podobe lopárika, čiže akejsi „lindosky“ poďakovala feministickému združeniu Aspekt. Hudobný kritik Miloslav Blahynka odovzdal obraz Kristíne Turjanovej za výnimočný výkon v postave Edith Piaf na Novej scéne. Pedagogička VŠMU Svetlana Waradzinová zas ocenila „swetovosť“ Stanice Žilina Záriečie. Čestné tituly Doctor Dionizius Causa dostali Zuzana Kronerová, Milan Lasica a teatrológ Ján Jaborník in memoriam. A hoci dozorujúci Dionýzos v podaní Miloslava Jurániho nebo pri ich zdôvodňovaní celkom božským, na význame ocenených to neubralo.
K uvoľnenej nálade, ktorá vláda v maličkom Arteatre prispela spevom predovšetkým. Andrea Bučková, Juraj Duriš zas talentovane predviedol, čo ho na VŠMU za päť rokov jeho hereckí pedagógovia naučili.
Ani uvoľnená nálada však nemohla zakryť rozpory, ktoré bublajú všade tam, kde sa v jednom hrnci varia minimálne dvaja kritici. Mladí teatrológovia sa nevedeli zhodnúť na predstavení z VŠMU, ktoré by si zaslúžilo ich poctu, ak tak cenu ani neudelili. Najsympatickejším divadelníkom do 33 rokov sa ale podľa názory 44 hlasujúcich študentov VŠMU stala Sláva Daubnerová, držiteľka vlaňajšej ceny DOSKY.
Ceny potešili a kritici si vyskúšali, že moderovať, či priam hrať sa na bohov, nie je až také ľahké. Aby som však opäť zacitovala zo štatútu cien – je to vážne, ale nie smrteľné.
