"Nikdy som sa pred publikom nevzdávala. Všetko som prežila. I teraz prežijem!" vyhlásila asi najväčšia osobnosť ruského filmu v povojnovej histórii Ľudmila Gurčenko (12.11.1935 - 30.3.2011) vo februári. Šmykla sa a zlomila si kĺb.Vo svojom poslednom rozhovore bojovne vykrikovala: "Ešte plánujem niečo v tomto živote urobiť!", povedala. Veľké činy bude teraz pani Gurčenko robiť už v inom živote.
"Taká herečka u nás nie je a už nebude," napísali ruské noviny 31. marca 2011, deň po tom, čo 76-ročnej národnej umelkyne vypovedalo srdce službu. Rodáčka z ukrajinského Charkova chcela byť herečkou od detstva. Predpoklady na to mala - krásnu tvár a mimoriadne štíhly pás (47 centimetrov). K tejto telesnej konštitúcii akoby sa nehodil jej tvrdý charakter.
Ešte nemala tridsať, keď sa vďaka filmu Karnevalová noc stala najpopulárnejšou osobnosťou v Sovietskom zväze. Najväčším hitom, ktorému pomohla na svet, bol ale film Moskva slzám neverí. I ďalšia snímka - Nádražie pre dvoch, mal okrem diváckeho úspechu i nesporne umelecké hodnoty, o ktoré sa Gurčenko zaslúžila veľkou mierou.
Právom sa jej hovorilo ruská Marlen Dittrich či Elizabet Taylor - pre sovietskeho diváka bola rovnocenným sexuálnym symbolom, ako jej slávnejšie kolegyne. Stala sa hrdinkou viacerých afér, podstúpila niekoľko plastických operácií a zlomila srdce mnohým významným mužom.
Nikdy však nepúšťala do svojho života oligarchov, politikov, čudných magnátov a vládcov. Bola excentrická i na sklonku života. Nikdy ale nebola trapná, bojovala statočne s vekom a zvíťazila nad ním: zomrela skôr, než sa stala nedôstojnou starenkou.
FOTO - ČTK/AP
Autor: Agentúra Epicentrum
