„Postřelil mě Amor, zatímco ty spíš, / jenomže mě trefil o půl metru níž.“ Práve pre túto báseň by obal knižky Jiřího Dědečka Slizské písně ešte nemusel byť vybavený neprehliadnuteľnou a zároveň lákavou výstrahou, že obsahuje slová nevhodné pre mládež do 20 rokov. Nuž, občas obsahuje, bodaj by nie, keď väčšina z týchto veršovačiek, podľa slov autora, vznikla z pretlaku testosterónu. „Na niektorých to poznať a iné sa to márne pokúšajú skryť,“ dodáva. Napísal ich v sedemdesiatych rokoch, teda keď istý čas ešte aj on patril do kategórie „mládeže do 20 rokov“, a recitoval ich medzi pesničkami na koncertoch vo dvojici s Janom Burianom. Mali veľký úspech a ako to počas normalizácie bolo u folkerov zvyčajné, ľudia v ich textoch dychtivo hľadali medzi riadkami politické narážky. „Bože, to je neštěstí, / namoh jsem si zápěstí. / Bylo dobrou tradicí, / onanovat pravicí. / Teď klíčové pozice / obsadila levice.“
Básničky, z ktorých mnohé zľudoveli a časom boli prisudzované neznámemu nemravníkovi, vydal teraz pražský Galén po prvýkrát. A pesničkár, básnik, prozaik, publicista, prekladateľ a momentálne aj šéf českého PEN klubu Jiří Dědeček k nim pridal zopár novších. Z vrodenej hravosti po operácii prostaty, ako píše v doslove, zakončenom radostným konštatovaním: „Nevěřím svým očím, jak nádherně močím.“
Autor: Alexander Balogh
