Nemali dobrú povesť a fungovali podobne ako filmový nevestinec. Čoraz cynickejší platiaci diváci čakali čoraz viac nahoty, násilia, krvi a akcie, kým brakové príbehy lámali jedno tabu za druhým, aby boli dostatočne senzačné, desivé, zvrátené a zábavné.
Pretože viac ako kvalita sa cenilo množstvo, grindhousy bežne ponúkali akciu a premietali dva filmy za cenu jedného. No nekúpte to!
Keď bol ešte Robert Rodriguez mladý, s radosťou navštevoval grindhousy v rodnom mestečku v Texase. Budúci americký režisér mal v obľube aj podobne zameranú nočnú hororovú šou v miestnej televízii. Volala sa Project Teror.
Keď po rokoch s kolegom filmárom Quentinom Tarantinom spomínali na staré časy, rozhodli sa, že im zložia poctu a nakrútia film, alebo rovno dva. Tak ako kedysi – bok po boku v spoločnom pásme Grindhouse.
Rodriguezov príspevok sa volá Planéta Teror a z obidvoch je podľa mnohých názorov ten zábavnejší. Určite to platí, ak máte v obľube žáner trash a zombie horor s riadnou dávkou akcie. Toto je film béčkovejší ako béčko.
Tajomný plyn z vojenskej základne zahalí texaské mestečko a spôsobí nebezpečnú epidémiu. Hordy obyvateľov znetvorených na zombies útočia na všetko živé. Z nebezpečenstva vedie len cesta, ktorú si musíte prestrieľať.
Rodriguez staré grindhousy kopíruje príbehom, ale aj formou. Príkladom je štýlovo doškrabaný pás a vtipný moment, keď divákov presviedča, že filmu chýba kotúč.
Zmutované obludy, gejzíry telesných tekutín, odtrhnuté končatiny – toto nie je tip pre slabšie žalúdky. Jesť a piť pri ňom odporúčame len odolným. Ak sa inak nedá, snažte sa vyhýbať mäsu a omáčkam.
