Jeho buržoázny pôvod, anglické štúdiá a ani džezová hudba, ktorej sa venoval, či nesúhlas s rozsudkom nad Miladou Horákovou a mu vyrábali v komunistickom režime problémy. No vždy si robil svoje. Džez mu komunisti zakázali a keďže v Čechách nemohol pracovať na tom, na čom chcel, presídlil sa na Slovensko. Bol sólistom opery v Banskej Bystrici a už v tom čase sa venoval hlasovej pedagogike. Po uvoľnení komunistického režimu v druhej polovici 60. rokov dostal ako džezmen angažmán v Západnom Nemecku a bol aj hudobníkom a spevákom v legendárnej bratislavskej Tatra Revue.
Poznali ho mnohí ľudia aj mnohí slávni popoví speváci. Azda najlepšie ho vystihol hudobník a jeho priateľ Peter Breiner: „Vyžaruje nesmiernu vyrovnanosť, pokoj a autoritu, má za sebou život, ktorý by vydal na niekoľko zaujímavých kníh, pokoril mocných predošlého režimu a predovšetkým – naučil niekoľko stoviek ľudí spievať a pomohol tisíckam chorých a trpiacich,“ napísal v Javorovom liste v roku 2010.
Po včerajšku už jeho slová o Františkovi Tugendliebovi platia len v minulom čase, renomovaný pedagóg a terapeut zomrel vo veku 82 rokov.
Záchranca spevákov
V detstve okúsil chuť slobody, a tak mu komunisti nevedeli zabrániť robiť si svoje zákazmi, dokonca ani trestným stíhaním. Preslávil sa najmä ako pedagóg, ktorého rukami prešla takmer kompletná spevácka špička u nás.
Miroslav Žbirka na neho narazil v 70. rokoch, keď mu takmer úplne odišiel hlas: „Hľadal som niekoho, kto by mi poradil. Prerušil som pôsobenie v skupine a dvakrát týždenne som k nemu chodil. Trvalo to necelý rok. A naozaj mi ten hlas najskôr uzdravil, potom otvoril,“ hovorí spevák, ktorý to považuje za jedno z kľúčových stretnutí v živote. „Vždy sme sa chvíľu rozprávali a potom prešli k technickým cvičeniam, ktoré si pamätám dodnes.“
Všetci, ktorí sa k nemu dostali, vyzdvihujú, že ako pedagóg bol svojský, veľmi intuitívny a empatický. S tým súhlasí šansoniérka Alena Čermáková, ktorá základy jeho techniky využila aj pri spolupráci na SuperStar. „Sám kedysi spieval operu a hlasu dokonale rozumel aj preto, že bol basbarytón. Myslel si, že všetko je možné, takže bol často indisponovaný. Mnohým ľuďom pomohol dostať sa do vysokých tónov prirodzeným hlasom. A z každého sa snažil vydolovať maximum, vždy mal slová povzbudenia aj pre tých, čo si príliš neverili.“
On sám bol na známych „žiakov“ hrdý, aj keď vlastný vklad trochu zľahčoval. „Netvrdím, že potrebovali odborníka, cítili to tak sami, inak by neprišli. Hana Hegerová sa jednoducho ocitla v situácii, keď vnímala, že niečo na jej hlase nie je v poriadku, tak za mnou začala chodiť. Karel Gott podobne, prišiel len raz a zabralo. Ukážem spevákovi správny princíp na jednom tóne, on si to zafixuje a hotovo,“ povedal predvlani SME.
Svojský liečiteľ
O čo lepšiu povesť mal medzi muzikantmi, o to viac problémov mal inde. Ako syn podnikateľa študoval v Anglicku, zamiloval si džez, klarinet a saxofón. Po roku 1948 to bola nebezpečná kombinácia, a tak musel do fabriky a miesto operného speváka dostal iba v Banskej Bystrici.
Komunistov dráždil aj terapeutickými aktivitami, za ktorému mu hrozili väzením. Ako vyhľadávaný liečiteľ sa nevenoval len slávnym. Tvrdil, že sa zameriava na celkovú osobnosť človeka, že štyridsať rokov nebol u lekára a že viac pátra po príčinách ochorení, než lieči ich následky. Svoje skúsenosti zhrnul do kníh Umenie liečiť, Hlasová výchova popového spevu, aj vo filme Všetko je v nás (1999) Aleny Čermákovej, ktorá patrila k jeho najbližším priateľom.
Prečítajte si rozhovor Karola Sudora s Františkom Tugendliebom - po kliknutí tu.
