O Apákovi a mamáke ste už iste počuli. Pôvodný titul je na svete deväť rokov, vyšiel vo vydavateľstve L.C.A., tento rok potichu jubilujúcom. Minulý týždeň získala zvuková podoba knihy Cenu poslucháčov v súťaži o audioknihu roka.
Autor Koloman Kocúr rozpráva príbeh o živote starých rodičov na slovensko-maďarskom vidieku. Osobité hybridné jazykové prostredie, v ktorom sa svojsky dorozumievajú, priam predurčuje text na počúvanie. Nejde však o žiadne lacné deformovanie jazyka ani bohapustú programovanú zábavu.
Hlavnými a jedinými postavami príbehu sú dvaja starí ľudia, čo možno neznie lákavo, no ich dialógy stoja za to. Apáka a mamáka sa navzájom citlivo vnímajú a vtip kúzlia vo dvojici akoby nechtiac, často cez smútok a žiaľ. Večne sa prekárajú, ale jeden bez druhého by žiť nemohli. Pritom vedia, že im veľa času nezostáva. Na sklonku života si nažívajú so sebe vlastnou pokorou.
Šuchtavým rytmom si odkrajujú z toho mála, čo ešte majú: motajú sa po záhrade, v kuchyni, spia, jedia, modlia sa, hľadajú si svoje malé útočiská, jeden vo vínnej pivnici, druhý v kostole. A starajú sa o kocúra Kleofáša. Ich chybná slovenčina je na smiech, ale je ozajstná a svojím spôsobom veľmi šarmantná. O to náročnejšie je privlastniť si ju. Boris Farkaš, ktorý apákovi a mamáke prepožičal svoj hlas, to spravil vynikajúco. V jeho precíznom podaní pocítime, aká môže byť tragédia staroby, choroby a chudoby, a pritom sa môžeme po celý čas usmievať.
Titul je síce nekomerčným, ale dobre premysleným ťahom šikovne sa zabiehajúceho vydavateľstva Kniha do ucha.
