Je to neslovenský príbeh. Mladá dvojica sa vzdá vysokoškolských diplomov a pravidelných príjmov, založí si skupinu a začne vydávať cédečka s originálnou hudbou. Po desiatich rokoch má za sebou osem vlastných a vyše tridsať iných CD. Výročie založenia si Longital dnes pripomenú špeciálnym koncertom.
Vlani na jeseň sa v Slovenskom národnom divadle odovzdávali ceny za umenie. Na pódiu sa striedali hostia ako Hana Hegerová, Iva Bittová, Jana Kirschner a potom Janko Lehotský vyhlásil, že za hudbu cenu získali Longital. To, že skupina, ktorá začínala na alternatívnej scéne, ju už dávno prerástla, dokázala vystúpeniami s oscarovým duom Glen Hansard a Markéta Irglová, či účasťou na prestížnom festivale SXSW Austin.
Dvakrát desať
Longital sú Daniel Salontay a Jana „Šina" Lokšenincová, ktorí už desať rokov stoja aj za značkou Slnko records. Oslávia to dnes o 19.00 h na Malej scéne v Bratislave.
„Je to pekný priestor a neďaleko sme bývali, než sme sa presťahovali na Dlhé diely. Zahráme si s gitaristom Maťom Zajkom a bubeníkom Ajdžim Sabom, čo je pôvodná zostava našej prvej kapely. Prišlo nám vhod, že Jana Kirschner je na materskej a chalani, ktorí s ňou hrávajú, majú trochu voľna pozrieť sa s nami na staré pesničky," vysvetľuje gitarista a spevák Dano Salontay.
„Chceme sa na tomto koncerte vrátiť k pár starým veciam. Niektoré nás opustili a už ich nehrávame, niektoré presiahli – majú tajomstvo, ktorému ani my nerozumieme, cítime to na koncertoch. Tie s nami zostávajú."
Speváčka a basgitaristka Šina vraví, že k starším veciam sa vracia ťažko: „Sú spojené s obdobím vzniku a keď ich hráme naživo, sťahujú ma niekam, kde dnes nie som. Už neviem spievať, ako pozorujem svet z tieňa. No pokúsim sa."
Najskôr obaja robili vlastné skladby, no nahrávali ich spolu, a tak vznikla skupina Dlhé diely. Keď do gitarových pesničiek pribudla elektronika a začali prichádzať ponuky zo zahraničia, premenovali ju na Longital. Za desať rokov nahrali osem albumov a precestovali s hudbou dvanásť krajín.
Ako vyhrať nad sebou
„Bolo to ťažké, chvíľami, ale kto povedal, že to bude ľahké? S tým treba rátať, že keď sa človek odstrihne, chvíľu trvá, kým získa pevnú pôdu pod nohami. V každom prípade sa treba rozhodnúť a na svojom rozhodnutí trvať, nech sa deje, čo sa deje. My sme si vybrali síce kľukatú a skôr skrytú cestu, ale odmena je kráľovská," usmieva sa Šina.
Dano dodáva: „Nezískali sme síce Slávika, ani sme nepredali najviac platní, ale tým, že sme vyzvali sami seba na súboj a vyhrali sme nad sebou, presunuli sme sa do akoby úplne inej krajiny. Krajiny bez nutností, ale s nekonečnými možnosťami rozvíjať sa. Máme celý svoj čas vo svojich rukách a dosť peňazí, aby sme nad nimi nemuseli rozmýšlať. Myslím, že toto je to, čo sme hľadali a našli."
Longital si najviac cenia sériu koncertov, ktoré sa im podarilo zahrať v Amerike. „Na prerazenie tam treba veľa zainvestovať. Kto vytiahne peňaženku na stôl, je kráľ. Amerika nás stála veľa, ale človek zanecháva stopy, ktoré zrejú, a nevie, kedy sa mu to môže vrátiť.
Napríklad, keď bol v Matúš Vallo zo skupiny Para vybavovať koncert v istom newyorskom klube, spýtali sa ho, odkiaľ je. Keď povedal, že zo Slovenska, oni na to: jasné, Longital. Nevieme to zhodnotiť konkrétne, ale vieme, že na mnohých miestach máme otvorené dvere," vraví Daniel Salontay.
