Paríž/Konakry 26. júna (TASR) - Situáciu múzeí v niektorých afrických krajinách si všíma v rozsiahlom článku francúzsky denník Le Monde. Noviny konštatujú, že nedostatok finančných prostriedkov múzeí v afrických štátoch núti predstaviteľov múzeí, aby našli nový spôsob komunikácie s obyvateľstvom.
Situáciu s múzeami a umeleckými predmetmi popisuje denník na príklade Guiney, v ktorej si umelecké dedičstvo iba hľadá svoje miesto.
Africkí umelci ešte aj dnes vyrábajú umelecké predmety, ako napríklad v blízkosti Mestského múzea v guinejskom meste Boké. Ide o sošky, časti nábytku, hudobné nástroje - ale určené pre trh, pre turistický ruch. Samotné múzeum v Boké sídli v predkoloniálnej budove, postavenej v roku 1846. Múzeum sa touto kultúrnou ustanovizňou stalo koncom 70. rokov 20. storočia, keď "otec" guinejskej nezávislosti Sékou Touré rozhodol, že krajina musí mať ustanovizeň s takým poslaním. Cieľom bolo zachrániť všetky artefakty, čo unikli "kampaniam demystifikácie" - ich následkom sa postrácali tisíce umeleckých predmetov: sôch, masiek, amuletov a podobne.
V súčasnosti je múzeum v hroznom stave, píše Le Monde. Steny sú poškodené vlhkosťou, ohrozuje ich pleseň. Na poschodí sú porozhadzované kopy papiera. V poškodených vitrínach je len "hŕstka" predmetov v zlom stave, ktorých hodnota je nízka, popisuje denník.
Pritom v roku 1998 urobili inventarizáciu, pri ktorej zaregistrovali 350 umeleckých predmetov. Štyri z nich previezli pred rokom do hlavného mesta Konakry na výstavu s názvom Pamäť Guiney v Kultúrnom francúzsko-guinejskom stredisku. Je na nej sústredených približne 50 umeleckých artefaktov zo všetkých kútov Guiney. Okrem iných predmetov možno na výstave vidieť masky Baga (symbol Guiney), veľkú vyrezávanú lyžicu Loma, masky Kpélé, šable Toma a podobne.
"Povedať, že by krajina bola bohatá na umelecké predmety a objekty kultúrneho dedičstva, by bolo klamstvom," citoval denník kultúrneho radcu na francúzskom veľvyslanectve v Konakry.
Podobný stav, aký popísal Le Monde v múzeu v Boké, je aj v iných múzeách africkej krajiny. Z iného múzea sa "záhadne vytratili" mnohé umelecké predmety. Pritom sú aj rodiny, čo chcú požičať svoje umelecké objekty múzeu, aby ich mohlo vystaviť a mohli by sa aj sami na ne pozerať.
Lepšia situácia je v Národnom múzeu v Konakry. Objekty v depozitári sú dobre udržiavané: je v ňom zaregistrovaných a uložených 1838 artefaktov. Pritom Le Monde označil masky a sošky za "priemerné".
Zástupca riaditeľa Národného múzea v Konakry Kaba Sory zdôraznil, že kultúrne dedičstvo je súčasťou "pamäti Guiney". Pre vládu aj obyvateľov krajiny je prvoradou starosťou zdravie a zásobovanie elektrickým prúdom. Lenže už aj mladí historici umenia, ako napríklad konzervátor Kalaya Goumon, hovoria: "Proti chudobe nemožno bojovať, ak zabudneme na kultúru."
Ďalší kurátor povedal, že medzi generáciami čoraz viac narastá rozdiel: staršia generácia poznala tradície a s ňou súvisiace kultúrne predmety. Kultúrne objekty mladú generáciu nezaujímajú, nechápu ju. Pritom práve artefakty hovoria "hlasom našich predkov", zdôraznil kurátor.
Kultúrny radca na francúzskom veľvyslanectve v Konakry zdôraznil, že vzťah mladých ľudí k umeniu ovplyvňuje aj odchod z vidieka do miest, urbanizácia, rozpad tradičnej rodiny a klanov, miešanie jednotlivých kultúr, hlboká islamizácia krajiny (90 percent obyvateľov tvoria moslimovia), vytrácanie sa alebo ochladenie významu jednotlivých slávností a rituálov. To všetko spôsobuje, že sa stráca prvotný význam jednotlivých umeleckých predmetov.
Jednou z ciest na oživenie umenia, umeleckej tvorby a jej uchovávania je okrem požičiavania artefaktov do múzeí, aj "poafričtiť africké múzeá a vniesť do nich kus života", povedal pre Le Monde domáci znalec umenia.
