Režisér Diego de Brea z nás robí očitých svedkov súmraku civilizácie. Žiaľ, nielen tej rímskej.
Prázdna scéna a herci v súčasných tmavých oblekoch – takto sme videli inscenovať Shakespeara už tisíckrát. Slovinský režisér Diego de Brea, hosťujúci v našom Národnom divadle, dokázal, že nie je čierna ako čierna.
Text upravil na menej než dve hodiny dynamickej produkcie, ktorá diváka nenechá vydýchnuť. Hrá sa allegro fortissimo, bez pauzy, bez hluchých miest.
V zlovestnom tichu
Režisér sa efektne pohráva so svetlom, reflektory sú priznané, šokujúco pracuje aj s hudbou – zastavuje ju takmer svojvoľne, z veľkého wagnerovského plánu sa podchvíľou prepadáme do zlovestného ticha. Diego de Brea nie je vo svojich gestách predpokladateľný, vo výklade ide na hranu, nie však do nonsensu.
Kostýmy vyvolávajú asociácie na mafiánov a nacistov. Kým v scénografii je táto produkcia náznaková, v rekvizitách zas maximálne konkrétna. Keď sa tribúni chcú s niečím Coriolanovi zalíškať, pripravujú mu chutný šalátik.
Milan Ondrík išiel v postave Gaia Marcia Coriolana ako zvykne – na doraz. Ukázal, že mu sadnú nielen ľudové typy. Pre bratislavského diváka môže byť tento energický herec navyše príjemnou zmenou. Anna Javorková je ako Volumnia nezabudnuteľná. Impozantný je celý jej pohyb po scéne, výrazná silueta aj herecký prejav. Geišberg dostal postavu ťažko čitateľného Aufidia. Emil Horváth s Richardom Stankem intrigovali s groteskným nábojom, dôstojne si so svojimi postavami poradili aj Dušan Jamrich či Jozef Vajda. Z občanov vyniká Dušan Cinkota.
V politike nie je nič nové
Aj vďaka vynikajúcemu prekladu Ľubomíra Feldeka vidíme, že v politike nie je nič nové. Ľud je právom nespokojný, zároveň však zbabelý, krutý a predajný. Jeho Tribúni ním manipulujú, intrigáni sú schopní zničiť každého, kto vytŕča z radu, elita sa hrá na bohov. Do kolónky kladný hrdina niet koho napísať. V Breovej koncepcii nezostane na scéne takmer nikto, kto by predniesol záverečnú reč o hrdinstve.
Judit Bárdos, večne čakajúca Coriolanova manželka Virgília, chodí v bielych šatách ako nemá výčitka spoločnosti ovládanej túžbou po moci. Práve jej však ponechal režisér „posledné slovo", presnejšie povedané, posledný chabý pohyb, ktorý naznačuje, že azda existuje ešte nádej, akokoľvek pošliapaná a znásilnená.
Recenzia: Coriolanus
Činohra SND
William Shakespeare: Coriolanus
Preklad: Ľubomír Feldek. Scéna, výber hudby, kostýmy, réžia: Diego de Brea. Dramaturgia: Miriam Kičinová.
Kostýmy: Silvia Zubajová
Hrajú: Milan Ondrík, Jozef Vajda, Richard Stanke, Marián Geišberg, Anna Javorková, Judit Bárdos, Dušan Cinkota, Peter Brajerčík, Dušan Jamrich, Emil Horváth, Vladimír Obšil, Ivan Vojtek, Marian Viskup
Premiéra: 15. apríla
