Elegantná inscenácia, ktorá sa odohráva v dvoch líniách, podáva mnoho informácií netradičnou formou predslovov k publiku.
„Keď počúvaš hudbu, vyzeráš, akoby si sa rozprávala s Bohom," podobných vzletných viet je v hre Moisésa Kaufmana viac. Jeho domáca divadelná scéna prezentuje podľa všetkého aj kontroverznejšie témy, hra 33 variácií je však myšlienkovým a citovým mainstreamom.
Recenzia: 33 variácií
Divadlo Aréna Bratislava
Moisés Kaufman: 33 variácií
Réžia: Martin Čičvák
Dramaturgia: Martin Kubran, Zuzana Šajgalíková
Scéna: Hans Hoffer
Účinkujú: Emília Vášáryová, Zuzana Fialová, Eva Matejková, Jevgenij Libezňuk, Ľuboš Kostelný, Peter Šimun, Martin Hronský
Klavír: Vladislav Šarišský
Premiéra: 14. apríla 2011
Hoci sa v nej rieši aj eutanázia, všetkého sa autor dotýka len tak zľahučka, aby diváka nevydesil. Aj inscenácia 33 variácií v bratislavskom divadle Aréna je elegantná, azda až priveľmi.
Dve línie
Kostýmová výtvarníčka Marija Havran obliekla napríklad hrdinku idúcu na vyšetrenie do vysoko elegantných čiernych šiat. Komornej hre dalo divadlo Aréna veľký plán.
Scéna Hansa Hoffera je efektná, môže pripomínať vesmírne sféry, vyšetrovací tunel či notovú osnovu v 3D. Využitá je však najčastejšie len ako pozadie šou programov, hoci režisér Martin Čičvák pracuje aj s premietaním či so svetelnými parkom.
V hre sledujeme dve línie – trápenie Ludwiga van Beethovena, ktorý sa s nepochopiteľnou tvrdohlavosťou snaží rozvíjať variácie na témy z priemerného valčíka vydavateľa Antonia Diabelliho, i príbeh ťažko chorej hudobnej vedkyne Katherine Brandtovej, ktorá sa chce dopátrať tajomstva tohto majstrovského diela.
Vzájomné filozofické prepájanie motívov je však dosť násilné. Táto hra by sa nestratila ani v rámci rozhlasovej produkcie vzdelávacích fíčrov, obsahuje množstvo informácií, ktoré sa autor ani nesnažil ukryť do dialógov, ale necháva ich zaznieť v rámci predslovov smerujúcich k publiku. Tento prístup – v anglosaskom prostredí bežný – u nás vyvoláva divadelné rozpaky.
Ťažká pozícia hercov
Pre Emíliu Vášáryovú i Evu Matejkovú boli ich schematické postavy pod ich herecké možnosti, ani Zuzana Fialová nemala ako dcéra priveľmi náročnú úlohu, hoci malo vraj ísť o komplikovanú osobnosť. Aj Ľuboš Kostelný mohol ponúknuť iba štandard.
Za banálnu scénu vyznávania lásky herci nemôžu, ale ani jej nepomohli.
Najťažšie stvárniteľná je postava samotného Beethovena. Nie je na Slovensku veľa hercov s monumentálnym rozmerom, Jevgenij Libezňuk bol síce výrazný, ale jeho prízvuk v tejto postave pôsobil predsa len rušivo. Peter Šimun ako Anton Diabelli spolu s Martinom Hronským vytvárali Beethovenov podporný tím.
Táto produkcia síce nejde do špiku kosti, ale ocení ju zrejme publikum, ktoré do Arény chodí na priame prenosy z The Metropolitan Opera.
Ak nič iné, dostanete v nej aspoň príjemnú dávku klavírnych ukážok v podaní Vladislava Šarišského.
