Dnes večer sa japonský cestovateľ na televíznej obrazovke dostane do Martina a potom ešte do jedenástich ďalších miest. A spolu s ním aj dokumentaristi ako Peter Kerekes, Jaro Vojtek, Ivan Ostrochovský a ďalší.
„Keby som, náhodof, stretol medvéď, čo mám róbiť?," pýta sa s čarovným prízvukom Japonec v slovenskej krčme. „Modliť sa," odpovie mu starší muž. Takýchto zážitkov má Masahiko veľa. Uvidíte ich v novom seriáli Z mesta do mesta, ktorý každý štvrtok večer po desiatej vysiela Slovenská televízia na Jednotke.
Neopozerané mestá
Masahika môžete už niekoľko rokov poznať zo stránok SME. Práve jeho pravidelná publicistika stála pri nápade nakrútiť cestopis, v ktorom by sme Slovensko videli očami cudzinca.
Prvý diel divákov zaviedol do Dolného Kubína, kde štáb zašiel na známu recitátorskú súťaž: „Čo mrcha svet v nás skvári, zmorí, zrak jeho urknul, zmámila lož, ohlušila presila," zápasil Masahiko s Hviezdoslavovými veršami z Hájnikovej ženy. Porozprával sa aj s bezdomovcom o cene čuča či o grófovi Draculovi a charakteroch Slovákov.
Režisérom prvého dielu bol Marek Kuboš, ktorý pochádza z Oravy, košický diel zase nakrútil tamojší rodák a iný známy dokumentarista Peter Kerekeš. Tento princíp sa podľa producenta a režiséra cyklu Ivana Ostrochovského snažili použiť pri každej časti.
„Hľadali sme rôzne zvláštne prepojenia," vysvetľuje Ostrochovský. Ako príklad uvádza Martin, kde postavili pivovar a z predaja alkoholu financovali obroditeľský spolok. Rozhodli sa nakrúcať hlavne v neopozeraných mestách ako Handlová. Známejšie Piešťany sa zase dokumentaristi snažili ukázať inak. Na záberoch sa objaví muž v montérkach s fúrikom, ktorý pripravuje liečivé bahno. Zároveň sa nakrúcalo až po sezóne, keď už nebolo také pekné počasie.
Alkohol ho neprekvapil
„Často sme si mysleli, že to bude pre Masahika zaujímavé, ale on to ako keby nechápal," hovorí Ostrochovský. „Ozývalo sa to japonské v ňom – nechcel si uťahovať z ľudí, bol diplomatický, jeho kultúra ho učí, že nemá vyvolávať konflikty."
Producent tvrdí, že dokumentárny cyklus nechceli robiť tradičným použitím záberov z mesta a načítaným komentárom. Upustili aj z pôvodného zámeru urobiť filmovú verziu Masahikových novinových článkov. „Slovensko v nich často porovnáva s Japonskom. Keď sme chceli robiť dokument o Slovensku a nie o Japonsku, tak to japonské z toho akoby vypadávalo."
Ako hovorí Masahiko, ktorý žije na Slovensku deviaty rok, predtým veľa po krajine necestoval, iba do miest, ktoré neboli ďaleko od hlavného mesta. Vďaka dokumentárneho cyklu pre seba objavil východné Slovensko.
„Ľudia boli veľmi otvorení a milí a všetko mi chceli ukázať. Vôbec im neprekážala kamera, pozvali ma k sebe domov, boli veľmi spontánni a celkom som si to užil," hovorí Masahiko, ktorému sa páčili slovenské mestá ďaleko od Bratislavy.
Na otázku, či ho na východe neprekvapil alkohol, odpovedá, že nie. „Bývam na dedine štyridsať kilometrov od Bratislavy, takže viem, ako vyzerá život na dedine a nemám s tým problém. Pred pár rokmi som bol veľmi prekvapený, koľko ľudia pijú, ale teraz už nie."
