Štokholm 27. júna (TASR) - Pred štyrmi rokmi našiel švédsky farmár Björn Engstrom pri práci na svojom pozemku na švédskom ostrove Gotland v Baltskom mori vikinskú mincu. Zavolal svojho priateľa z miestneho múzea a spolu s ním sa mu podarilo vykopať 150 artefaktov z vikinského obdobia, no svoje hľadanie museli prerušiť kvôli žatve v okolí nálezu.
Nasledujúce leto vykopávky obnovili a 16. júla 1999 sa im podarilo objaviť doteraz najväčší poklad z éry Vikingov, ktorý v zemi ležal približne 1100 rokov.
Podľa archeológov ide o jedinečný objav, keďže súčasťou pokladu je 14.295 strieborných mincí, 486 strieborných nárameníc a desiatky ďalších artefaktov, ktoré spolu vážia úctyhodných 85 kilogramov. Najstaršia minca nálezu pochádza z roku 539 z Perzie a najmladšia z roku 870. Pre nezasvätených sú najzaujímavejšou časťou Spillingsovho nálezu, nazvaného podľa farmy, práve náramenice rôznych tvarov, ktoré sa pravdepodobne používali aj ako platidlo.
Zdá sa, že aj v čase Vikingov bolo územie farmy poľnohospodárskou usadlosťou, no podľa veľkosti a ceny nálezu išlo pravdepodobne o veľmi zámožných majiteľov. Túto domnienku navyše podporuje aj blízkosť prístavu.
Vikingovia totiž neboli len nájazdníci, ale aj šikovní obchodníci. Na svojich lodiach sa dostali až do dnešného Istanbulu, vtedajšej metropoly Byzancie, ktorá bola jedným z najbohatších miest sveta. Pre byzantského cisára zabezpečovali vojakov a obchodovali s Grékmi. Dosah ich obchodnej činnosti dokladuje socha buddhu zo 6. storočia, vyrobená v severnej Indii, ktorá sa v roku 1954 našla na ostrove Helgo neďaleko Štokholmu.
Ostrov Gotland, ležiaci na trase Švédsko - Lotyšsko, bol pre Vikingov ideálnym miestom pre obchody. Z Pobaltia sem dovážali kožušiny a jantár, ktorý potom exportovali cez Nemecko až do Konštantínopolu. Preto sa medzi 1400 doteraz preskúmanými mincami Spillingsovho pokladu našli len štyri mince severského pôvodu, jedna z Byzancie, 23 z Perzie a zvyšok z arabského sveta. Práve arabské mince boli v Škandinávii najbežnejším platidlom, keďže prvé vlastné mince tu začali raziť až okolo roku 995.
Medzi najvýznamnejšie platidlá nájdeného pokladu patria chazarské mince z rokov 830-840 s arabským nápisom Mojžiš, Boží prorok, čo je zjavne židovská verzia islamského kréda Mohamed je Boží prorok. Chazarská ríša sa rozprestierala na juhu dnešného Ruska medzi Čiernym a Kaspickým morom.
Chazari sú jediným národom v histórii ľudstva, ktorý konvertoval na judaizmus. Podľa tradície pozval chazarský panovník predstaviteľov kresťanstva, judaizmu a islamu, aby mu predstavili svoje náboženstvo, na základe čoho sa potom rozhodol pre židovstvo. Hoci mnoho písomných prameňov potvrdzuje príslušnosť Chazarov k judaizmu, svedčí o tom len málo nájdených artefaktov. Preto sú mince z Gotlandu veľmi dôležitým svedectvom.
Spillingsov poklad si do 1. septembra môže verejnosť pozrieť v štokholmskom Múzeu národných pamiatok. Po skončení výstavy sa poklad vráti na Gotland.
