Kurátor upozorňuje na rozdeľovanie obyvateľstva aj prostredníctvom pomníkov vo verejnom priestore.
BRATISLAVA. V SNM – Múzeu kultúry Maďarov na Slovensku je výstava Znaky v priestore - naše nové monumenty, ktorú kurátorsky pripravil Gábor Hushegyi. Výstava je výstupom jeho päťročného výskumu, ktorý bol venovaný pomníkovej tvorbe po roku 1989 na území obývanom maďarskou menšinou. Autor projektu prešiel viac ako 600 obcí a zdokumentoval nové sochárske diela vo verejnom priestore.
Tri skupiny a tri stratégie
Výstava približuje diela prostredníctvom dokumentárnej fotografie, televízneho dokumentu a sochárskych skíc. Hushegyi diela typologicky rozdelil do troch skupín: rehabilitované pomníky, navrátené na pôvodné miesto po roku 1989, monumenty národnej histórie a symbolické sochy národného vedomia.
Rozoznáva tri základné výtvarné stratégie. Prvý okruh nadväzuje na česko-slovenskú pomníkovú tradíciu a reprezentujú ho diela od významných výtvarníkov Juraja Bartusza, Jánosa Nagya, mladého autora Andreja Csillaga a ďalších.
Devalvácia kvality
Druhý okruh označuje ako cudzorodý v kontexte umenia na Slovensku, pretože ide o diela maďarských autorov reprezentujúcich súčasné umelecké tendencie vo verejnom priestore v Maďarsku. Tie sú formálne skôr konzervatívne, smerujúce k štylizovanému realizmu, často nízkej kvality.
Tretím okruhom je hľadanie nových foriem, kde takisto dochádza k devalvácii výtvarnej úrovne.
Výstava predstavuje jednotlivé tematické okruhy, v ktorých je viditeľná najmä rozkolísanosť kvality. Okrem vedome priznaných amatérskych diel, prevažnú väčšinu tvoria gýčovité, proporčne nezvládnuté realizácie profesionálov. Tieto rozdiely sú najviditeľnejšie pri figurálnej téme, napríklad Sv. Štefanovi, ktorý má podobu od insitnej idolickej figúrky až po profesionálne zvládnuté dielo.
Hushegyi upozorňuje na neprofesionalitu a absenciu pravidiel pri objednávkach do verejného priestoru, ktoré sú v súčasnosti bežné – dielo je zadané priamo autorovi, bez konkurzu a o jeho umiestnení rozhodujú zväčša politici miestnej samosprávy. Toto priamo stimuluje degradáciu kvality umeleckého prejavu vo verejnom priestore.
Bez spoločných tém
Hushegyi urobil svojím projektom našej spoločnosti veľkú službu, pretože vďaka svojmu menu môže hodnotiť výtvarnú úroveň pomníkov na zmiešanom území bez populárneho obvinenia z nacionalizmu. Jeho pozícia mu umožňuje priamo pomenovať negatívny dosah uprednostňovania výlučne národných tém zo strany maďarského obyvateľstva.
Autor projektu uvádza, že táto situácia je vyznačovaním svojho priestoru maďarským obyvateľstvom a prezrádza veľa o danom spoločenstve. Upozorňuje na rozdeľovanie obyvateľstva aj prostredníctvom pomníkov vo verejnom priestore. Tie sú totiž vždy politické a dnešná situácia ukazuje, že maďarské a slovenské obyvateľstvo si nenašlo spoločné témy – napríklad zlomové udalosti roku 1968 alebo 1989.
Nevkus deformuje ľudí
Hushegyiho postrehy sú platné pre každý verejný priestor. Jeho varovanie pred obsadzovaním verejného priestoru umelecky nekvalitnými, populisticky ľúbivými sochami sa dotýka celého Slovenska, aktuálne najmä Bratislavy. Ako upozorňuje, nekvalita výtvarného spracovania a nevkus totiž následne formuje predstavu ľudí o umení.
Ďalším rozmerom každej sochy vo verejnom priestore, najmä pomníkových realizácii, je politikum, preto by mali byť témy volené rozvážne, s uvedomením si ich posolstva a jeho dosahu na spoločnosť.
Autor: Sabina Jankovičová
