Pre nás, čo zažili folklór bezmála ešte ako oficiálny, ideologicky nedotknuteľný prúd, je príjemné sledovať, ako a v akých podobách dnes žije; kto a ako s týmto živým materiálom narába; ako ľudová hudba znovu dokáže osloviť aj zdanlivo neosloviteľné generácie.
A je celkom jedno, či ho ešte tradične nazývame folklórom, trochu modernejšie folkom alebo momentálne „trendy“ označením world či root music – dôležitý je len prístup k tradičnému materiálu, jeho spracovanie a, samozrejme, výsledok.
Otvorenie konzervy
Kedysi bol folklór nedotknuteľnou záležitosťou, územím, kde mali licenciu pre vstup len rýdzi folkloristi s pietnym prístupom a všetko ostatné sa označovalo ako svätokrádež (o tom by vedeli hovoriť Jaroslav Hutka alebo Zuzana Homolová, ktorí ako jedni z prvých dokázali pretlmočiť ľudové balady do súčasného jazyka a formy). Inou vecou je, že folklór sa takto stával konzervou, takmer odsúdenou na vyhynutie.
Meno Zuzany Homolovej sa tu neobjavilo náhodou. Práve s ňou a s jej putovaním exotickými územiami world music je spojená postava huslistu a kapelníka Bandy Sama Smetanu. Vyštudovaného etnografa a rozhlasového redaktora špecializovaného na folklór by asi nikto nemohol upodozrievať z nedostatočnej úcty k ľudovému dedičstvu. Napriek tomu ho nepokojné hľadačstvo často unáša k celkom novým brehom a nabáda siahať k netradičným prostriedkom.
Ak spolupráca s Homolovou a s džezovým gitaristom Milošom Železňákom predstavuje jeden pól jeho prístupu k folklórnemu materiálu, zoskupenie s mnohoznačným názvom Banda je tým druhým. Možno trochu tradičnejším, ale zase nie až tak veľmi, aby na neho puristi nemohli pozerať dostatočne podozrievavo.
Banda bez zábran
A celkom oprávnene, pretože táto Banda s folklórnym dedičstvom narába naozaj voľne. Občas si požičia len text, inokedy zas hudbu či motív, prípadne ak už prevezme aj celú pieseň, nenájdeme v nej veľa zemplínskych či záhoráckych prvkov, ale skôr stopy Balkánu, rumunskej dychovky, spestrenej rapom a podobne.
Ani na cédečku s názvom Banda jedna (Pavian Records 2011) sa fantázii a umeleckým prostriedkom medze nekladú. Rýdzo ľudovkový text o frajerke, ktorú vedú k sobášu, sa vznáša na krídlach indického motívu, jedna z najsilnejších pesničiek albumu, Skala, sa odvíja od opakujúceho sa cimbalového motívu umocneného pochmúrnou kontrabasovou figúrou, než sa v strede rozsvieti autentickým šarišským motívom, aby sa zas vrátila k počiatočnej existenciálnej nálade.
Husle áno, kontrabas tiež, dokonca aj cimbal, ale spestrené mandolínou, cajonom a bendžom. Kontrabas s bodhranom dodajú pesničkám nevídaný odpich, buzuki a mandolína zas farbu. A k spevnosti a chytľavému rytmu je pridaná ešte aj dostatočná porcia nadhľadu a humoru. Nuž, táto Banda (sa) naozaj vie baviť.
Autor: Miloš Janoušek
