Rojasove básne o láske a živote, za ktoré dostal rad domácich aj svetových ocenení, sa prekladali do viacerých svetových jazykov.
SANTIAGO. Informovali o tom pozostalí.
Laureát prestížnej Cervantesovej ceny z roku 2003 sa v početných dielach venoval prioritne ľúbostnej lyrike, ale aj erotike a pominuteľnosti života.
Gonzalo Rojas, ktorý si už za debutovú zbierku básní La Miseria del Hombre (1946) vyslúžil Cenu čílskeho zväzu spisovateľov, bol neskôr považovaný za jedného z nástupcov veľkého čílskeho poeta Pabla Nerudu (1904-1973).
Medzi jeho významné zbierky patria napríklad Contra la muerte (Proti smrti, 1964), Oscuro (Temný, 1977), Del relámpago (Z blesku, 1981), 50 poemas (50 básní, 1982), Materia de testamento (Námet pre poslednú vôľu, 1988) alebo Río turbio (Kalná rieka, 1996).
Po vojenskom puči a prevzatí moci generálom Pinochetom v roku 1973, ktorý umelca zastihol v postavení veľvyslanca krajiny na Kube, sa Rojas rozhodol pre život v exile v bývalej Nemeckej demokratickej republike.
Zdržal sa tam však iba krátko, keďže v Rostocku, kde dostal štatút hosťujúceho profesora, mu neumožnili prednášať. V roku 1975 prijal preto ponuku z Venezuely a neskôr i USA, aby sa v roku 1979 vrátil do rodného Čile.
Zosnulý bol okrem iného aj laureátom Národnej čílskej ceny za literatúru (1992), Ceny kráľovnej Sofie za iberoamerickú poéziu (1992), ktorú si prevzal osobne z rúk manželky španielskeho kráľa, mexickej Ceny Octavia Paza (1998) a argentínskej Ceny Josého Hernándeza (1998).
Rojasove diela preložili do viacerých jazykov, vrátane angličtiny, francúzštiny, nemčiny, taliančiny, ruštiny a čínštiny.
