Skupina bývalého bubeníka Nirvany vydala nový album a vyhrala s ním hitparády v Amerike aj v Británii.
Po smrti Kurta Cobaina sa jeho spoluhráč Dave Grohl zaprisahal, že už nechce mať s hudbou nič spoločné. Neprešiel však ani rok a na svete bol album jeho šuplíkových skladieb a skupina Foo Fighters. Menej depresívna a agresívna verzia Nirvany nahrala druhý album The Colour And The Shape (1997), čím sa začala jej cesta na vrchol rockovej scény. Z chlapíka ukrytého za bicími sa stal frontman, skladateľ a spevák.
Ozvena 90. rokov
V poradí už siedmy štúdiový album Wasting Light sa vo viacerých smeroch obracia do minulosti. Kapelu doplnil staronový gitarista Pat Smear, album sa nahrával na analógové pásky u Grohla doma, na producentskú stoličku usadol Butch Vig zodpovedný za slávny nirvanovský Nevermind (1991) a Foo Fighters avizovali návrat k tvrdšiemu hraniu. Možno práve preto znie album omnoho živšie ako predchádzajúce dve nahrávky Grohlovej družiny.
Vo svižnom úvode Burning Bridge sa naplno prejaví sila gitarového trojzáprahu Grohl /Smear/Shiflett, rovnako ako Grohlov talent na silné refrény.
Podobne je na tom aj singel Rope, typická ukážka tvorby Foo Fighters posledných rokov, ktorý spolu s jednoduchým klipom kraľuje rockovým hitparádam. Ďalšími adeptmi na singel sú „štadiónová" Arlandria alebo Dear Rosemary s vokálmi Boba Moulda (z Hüsker Dü).
Rockový album roka?
Prvé a aj posledné prekvapenie prichádza v skladbe White Limo. Ide o Motörheadom načuchnutý rokenrol a rozhodne o najtvrdšiu skladbu Foo Fighters za posledné roky.
Príjemná je aj reminiscencia Nirvany v skladbe I Should Have Known, kde si zahosťoval Grohlov bývalý spoluhráč a basgitarista Krist Novoselic. Postupne gradujúca pieseň v sebe nesie kopu napätia a trochu vytŕča spomedzi niektorých učesaných „radio friendly" skladieb na albume.
Prvá polovica albumu je trochu silnejšia ako tá druhá. V jednej dvoch skladbách kapela stráca priamočiarosť a celkovo už nejde o také komplexné dielo, ako bola spomínaná prelomová nahrávka The Colour And The Shape v roku 1997.
Rokenrol nie je o úplnej dokonalosti, ale o úprimnosti a radosti z dobrej muziky. A tieto dve veci Wasting Light rozhodne spĺňa. Máme tu tak horúceho adepta na rockový album roka.
