Článok pokračuje pod video reklamou
Pätica Newyorčanov pod názvom The Strokes vstúpila na hudobnú scénu v roku 1998. V čase, keď sa zdalo, že nezávislá scéna už nemá čo ponúknuť, spôsobila krátko po svojom vzniku novú gitarovú revolúciu. Chytľavý a nenásilný rock, spolu s nezameniteľným skresleným hlasom Juliana Casablancasa otvorili skupine dvere do sveta zlatých platní a vypredaných štadiónov. Debut Is This It (2001) kritici zaraďujú medzi top albumy poslednej dekády. Po ňom nasledovali ďalšie dva albumy, výborný Room on Fire (2003) a rozpačito prijatý First impressions of the Earth (2006). Päť rokov, ktoré uplynuli od novinky Angles, si členovia kapely krátili sólovými projektmi.
Fanúšikmi dlho privolávaný album Angles sa začína veľmi sľubne. V sviežom Machu Picchu počuť na kapelu nezvyčajné bongá a reggae vplyv, prvý singel albumu Under Cover of Darkness by sa určite nestratil ani na velebenom debute kapely Is this it. Hravá a jednoduchá skladba s výraznou basovou linkou obsahuje aj príznačný text: „Všetci spievajú 10 rokov tú istú pesničku.“ The Strokes práve táto poloha sedí najlepšie, v druhej polovici albumu však, žiaľ, odchádza.
Jedným z posledných zábleskov je skladba Taken for a fool gitaristu Nicka Valensiho. Po nej sa album začína utápať v experimentálnejších a zamotanejších formách, ktoré nesedia ani Casablancasovi, ani jeho spoluhráčom.
Spomienka na staré, bezstarostné časy sa zrazu vytráca, namiesto zábavy je tu komplikovanosť. Aj pokusy o akustickejšie (Call me back) alebo electro-popovejšie polohy (Games) vyznievajú mierne rozpačito. Napriek tomu má Angles veľa svetlých momentov a pár výborných pesničiek, ktoré toto dielo posúvajú do nadpriemeru súčasnej gitarovej produkcie.
