Aj pri Fimfáre platí trikrát a dosť. Tucet filmov na jednu tému stačí, ak nemajú byť tuctové, zbytočné ako stereoskopický formát, v ktorom ich nakrútili.
Jan Werich raz daroval vnukom Jiřího Trnku vianočný darček: gramofónovú platňu, na ktorú nahovoril rozprávku O rybáři a jeho ženě. „Dětem se to líbí. Napiš nějakou další," presviedčal ho Trnka. Tak v roku 1960 vznikla kniha sedemnástich rozprávok Fimfárum a neskôr aj jej zvuková podoba v autorovom jedinečnom podaní.
V estetike ošklivosti
Na motívy Werichovej knižky vznikol v roku 2002 animovaný film Fimfárum. Podmanil si divákov i členov najrôznejších porôt vrátane Českého leva.
K animátorom Vlaste Pospíšilovej a Aurelovi Klimtovi sa v roku 2006 pridali klasik Břetislav Pojar a Jan Balej, aby ponúkli štyri ďalšie Werichove rozprávky Fimfárum 2. Pretože záujem publika bol veľký a ešte zostávali nesfilmované nahrávky, prichádza teraz do kín tretí, záverečný diel projektu, v 3D.
Prvý deväťminútový film režisérky Kristíny Dufkovej Jak na Šumavě obři vyhynuli sa najviac vzdialil od predlohy a dopadol najhoršie. Ťažkopádny príbeh v štýle estetiky ošklivosti bez nápaditosti a hravosti rozpráva o tom, ako nesympatický dokumentarista Radomil Janek filmoval šumavských obrov.
Nehanebne vykradnuté
Nasledujúca rozprávka O kloboučku s pérkem sojčím Vlasty Pospíšilovej najviac harmonizuje s Werichovým rozprávaním. Nie je otrockou ilustráciou, ale vtipnou variáciou hovoreného textu o kráľovi, hľadajúcom stratenú mladosť. Výprava výtvarníka Petra Poša odkazuje na predchádzajúce fimfárovské filmy a nesie sa v duchu tradičných českých marionet.
Recenzia/film
Fimfárum 3, do třetice všeho dobrého
ČR, 2011
75 minút
Námet: Jan Werich
Réžia: Kristina Dufková, Vlasta Pospíšilová, David Súkup. Hlavná pieseň: Jaroslav Uhlíř a Zdeněk Svěrák
Účinkujú: Jan Werich, Jiří Macháček, Miroslav Krobot...
Premiéra v SR: 28. apríla
Štyridsaťminútový, vlastne strednometrážny príbeh Rozum a štěstí mladého režiséra Davida Súkupa ako jediný z celého tucta používa výpravu zahraničnej – španielskej výtvarníčky Patricie Ortiz Martinez. A, žiaľ, nielen po výtvarnej stránke je najmenej originálny z celého projektu. Nehanebne vykráda riešenia i celkovú estetiku z celovečerného animovaného filmu Mŕtva nevesta Tima Burtona. Motívy sprisahaneckých ministrov a radcov zasa pochádzajú zo staršej českej filmovej rozprávky Šíleně smutná princezna.
Na neznalého diváka prirodzene práve tento film pôsobí ako najvýraznejší a najzábavnejší. Má dosť priestoru, nemusí sa obmedzovať na skratky, môže dokonca byť až uvravený, zato úplne rezignoval na originalitu. Poukazuje na to, že i skvelá česká animátorská škola má svoje limity.
