Aj Leo DiCaprio s tým má problém.
Zistilo sa, že nie vždy sa s filmovým umením spájajú ušľachtilé, čisté a nevinné úmysly. Keď príde reč na filmy, aj v neškodnom kamarátskom rozhovore sa z ľudí stávajú klamári. Jeden začne nadšene rozprávať napríklad o Tarkovského filme Solaris, ten druhý len neurčito pokyvuje hlavou. Nič konkrétne povedať nevie, lebo Solaris nevidel. Ale neprizná to.
Minulý týždeň sa na webe lovefilm.com robil prieskum a z neho vyplynulo, že takto sa zachovajú až štyria z piatich. K tomu zostavili rebríček filmov, ktoré nám v tomto zmysle robia najväčšie problémy. Tridsať percent sa vraj uchýli ku klamstvu, keď príde do rozhovoru Coppolov Krstný otec, jedenásť, keď sa vraví o Casablanke. Potom nasleduje Taxikár Martina Scorseseho, Kubrickova 2001: Vesmírna odysea a Tarantinov Reservoir Dogs.
Zaujímavé je, že v tomto zozname nie sú žiadne filmy, ku ktorým by sa mohol primotať prívlastok náročný, alebo intelektuálny. Alebo filmy, v ktorých sa takmer nič nehovorí a predsa trvajú tri hodiny. Drobné klamstvá by teda nemali byť prejavom nejakého novodobého snobizmu. Z takéhoto priekumu možno len vyvodiť, že filmom prisudzujeme väčšiu ako len zábavnú hodnotu, a vieme, ktoré filmy by sme mali vidieť. Akurát, že si ich ani tak nepozrieme, hoci sú dnes celkom ľahko dostupné.
Medzi samotnými filmármi je najväčším odborníkom v kinematografii pravdepodobne Martin Scorsese. V mladosti sa spolu s videom a kokaínom zatváral do zatemnenej obývačky a pozeral všetko. Vždy má nejaký film zapnutý, aj keď je práve v strižni a mal by myslieť len na ten svoj. Leonardo DiCaprio raz v rozhovore pre časopis Studio povedal, že ho jeho znalosť vystrašila: „Raz sa ma s nadšením v očiach spýtal, či som videl nejaký obskúrny československý film. Bál som sa mu povedať, že nie."
Americký režisér Alexander Payne, autor oscarovej Bokovky má v porovnaní so Scorsesem tiež istý hendikep, ale on si ho čestne priznal. Pochopil, že aj s ním sa dá v spoločnosti celkom dobre zabaviť. So svojím kolegom scenáristom Jimom Taylorom vymyslel hru – víťazil ten, kto nevidel väčšiu klasiku. „Myslel som si, že s prehľadom vyhrám, pretože som nevidel Bergmanovu Fanny a Alexander," povedal. „Ale Jim ma tromfol. Nevidel Krížnik Potemkin."
