Namiesto filmového komiksu vznikla rozprávková dráma.
Film Thor často charakterizujú ako škandinávsku ságu od špecialistu na Shakespeara – Kennetha Branagha. No Thor je najmä adaptáciou klasického amerického komiksu a Branagh je všestranný filmár, ktorý už mal tú česť s fantastickými príbehmi.
Komiks začal vychádzať v auguste 1962. Film je produkt štúdií Marvell, prenášajúcich na plátna komiksových hrdinov ako Iron Man, Hulk či Captain America. Írsky herec Branagh od roku 1989 režíroval tucet filmov a bol za ne štyrikrát nominovaný na Oscara. Robil i mysteriózny triler Znovu po smrti a najmä Frankensteina (1994). I jeho filmová podoba Mozartovej opery Čarovná flauta je napínavý príbeh v štýle fantasy.
Boží syn na zemi
Z komiksu vytiahol najmä drámu starnúceho vládcu a dvoch synov, súperiacich o jeho lásku a trón. Odin (Anthony Hopkins), Thor (Chris Hemsworth) a Loki (Tom Hiddleston) dostali k dispozícii takmer všetok priestor. Namiesto úsporných komiksových liniek sú z nich realistické charaktery. Zato ďalšie postavy tvoria iba pozadie či chór. Snáď len s výnimkou Stellana Skarsgarda, ktorý do pochmúrneho, chvíľami až patetického príbehu prináša zemitý vtip, iróniu a nadhľad.
Komiksovo plochými zostali i Thorovi spolubojovníci, z čoho si však film sám robí žarty. Zručne a vtipne narába s motívmi z gréckej mytológie, ba i z kresťanstva. Syn boha Odina síce prichádza na Zem v podobe človeka, aby zmyl svoje vlastné hriechy, ale napokon cez svoju obeť prináša spásu celému vesmíru. Je to naivné? Samozrejme! Lenže Branagh sa sám nad tou naivitou uškŕňa, a to je osviežujúce.
Sprisahanecká hra
Sídlo bohov, ale i krajina ľadových obrov sú priam vizuálnym obžerstvom. Vytvoriť dokonalú digitálnu ilúziu je jedna vec, no vdýchnuť jej zmysel, funkciu a život režisér celkom nedokázal. Rovnako ako nevedel funkčne zapojiť stereoskopický obraz. Ilúzia priestoru nielenže neslúži príbehu, chvíľami mu dokonca prekáža. Podobne ako český dabing, ktorý potlačil jazykovú komiku originálu. Branaghov Thor je teda silnejší v 2D a v pôvodnom znení s titulkami.
Réžia však dodržiava žánrové zákonitosti a občas ich ozvláštňuje. Neparodizuje, nehrá sa s citátmi, len tu i tam na nás sprisahanecky žmurkne, aby sme zasa nebrali všetko tak vážne, ako sa to tvári.
